Štvorročný synček hovorí, že ma nemá rád. Ako mám k nemu pristupovať?
ZodpovedanéDobrý deň,
keď bol synček malý, tak som mala popôrodnú depresiu a tiež často som zlé znášala, keď nechcel cez deň zaspať. Už som však kľudnejšia, aj keď som skôr autoritatívna, nie tolerantná osoba.
Synček často hovorí, že ocka má rád, aj starkú a podobne. Mňa vraj nie, lebo som zlá. Má skoro 4 roky. Občas povie, že ma ľúbi, ale pretrváva v ňom skôr to, že nie. Určite má v srdiečku tie zlé chvíle, keď som bola prísna, kričala som, alebo aj dala po zadku.
Trápi ma to, lebo sa už snažím. Predtým som v ňom nevidela toho úžasného chlapčeka, ale jemu sa toto nemení. Stačí, keď zdvihnem hlas, alebo podobne a on to už má vyryté v pamäti. Ani mu nechýba, nikdy za mnou neplakal a ja si uvedomujem, že som robila chyby, keď bol menší.
Zmení sa to?
Ako mám k nemu pristupovať?
Často mu hovorím, že ho ľúbim. Keď na neho kričí ocko, tak to vôbec neberie, že je zlý. Ale keď ja zdvihnem hlas, tak hneď si to už navždy pamätá. Ocko je nekonfliktný a skôr benevolentný. Možno aj preto sa snažím byť prísnejšia ja, len má to nebaví byť stále ťa zlá.
Čo mi odporúčate?
Ako konať, aby ma synček ľúbil?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
viem, že táto situácia pre vás musí byť náročná, možno si toho veľa vyčítate. V tomto prípade odporúčam rozhodne myslieť dopredu. To čo bolo už nezmeníte, no myslite na to, že správnym prístupom s rešpektom, láskou a prijatím sa dá na vašom vzťahu do budúcna pracovať.
Neviem v akých situáciách vám tieto slová syn hovorí, ale najčastejšie ich deti povedia vtedy keď im zadávate hranicu. V ich svete však oni vzdorujú proti tej hranici a nie proti vašej osobe ako takej.
Vôbec otázky, že koho ľúbiš viac a pod. nie sú pre deti vhodné. V jeho veku vám dieťa adekvátnu odpoveď nedá. Skôr prinesie odpoveď strese vám, pretože preferencie sa u detí v jeho veku môžu často meniť podľa aktuálnych aktivít, naladenia a pod. Tomuto abstraktnému slovu ak isto ešte dobre nerozumie.
Využívajte pozitívnu výchovu. Oceňujte jeho pozitívne prejavy v správaní nie hodnotením (napr. si šikovný), ale skôr opisom s vašimi pocitmi. Takto to ide viac do vnútra dieťaťa a motivuje ho k lepšiemu správaniu. Maminka je veľmi šťastná, že tentokrát si si pyžamko obliekol sám.
Rozvíjajte so so synom vzťah. A to napr. každodenným spoločným tráveným časom, kde budete robiť to, čo chce len dieťa. Špeciálny čas na dieťa mu dáva pocit dôležitosti. Umožní vám zblížiť sa, tak isto sa dieťa môže zbaviť negatívnych emócií. Buduje to základy dôvery. Vymedzte si však hranice tohto času. Nemusí to byť hodina, niekedy stačí len 15 minút. Ak by ho dieťa chcelo predlžovať, tak len mu pomenujte, že dnes už špeciálny čas skončil a príde opäť zajtra.
Pristupovať k dieťaťu s rešpektom znamená, že prijmete jeho aktuálne emócie a potreby aj v prípade nutnosti zadania nejakej hranice. To však neznamená, že ich schvaľujem. Preto je tam tá hranica.
Nikdy nekritizujeme a nenálepkujeme nejakým spôsobom dieťa (ty si zlý). Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí ak je to možné. Najviac efektu získate, keď budete pôsobiť s čo najväčším kľudom a pochopením, aby mohol vaše správanie neskôr napodobňovať. Viem, že to musí byť náročné. Následne prijmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu. Zadám hranicu jasne a zreteľne v prvej osobe a dám nejaké možnosti výberu. Prípadne ponúknem nejakú pomoc či spoločné riešenie konfliktu.
Hneváš sa, že si teraz nemôžeš obuť tieto topánky. Vonku je však zima a preto ti to nedovolím. Ako by som ti mohla pomôcť? Ako by sme to vyriešili, čo myslíš?
Zaveďte si do života spoločné rituály. Napr. krátky rituál pred spaním spoločné čítanie rozprávky a pod.
Ak syn chodí do škôlky, tak dbajte na spoločné trávený čas po nej. Pýtajte sa ho, čo pekného zažil, čo sa mu páčilo a pod. Zapájajte ho do rozhodovania, čím mu dáte pocítiť moc a kontrolu nad svojim životom.
Ak syn v nejakej situácií neakceptuje vás ako rodiča, chcel by niečo robiť napr. s ockom, ale aktuálne to nie je možné, dôležité je prečkať jeho emócie s tým súvisiace a hľadať čo pomôže. Napr. objatie, hladkanie, dôvera, že to zvládne. Uznajte mu aktuálne potreby a emócie, zrkadlite ich a prijmite (Je to pre teba teraz asi ťažké. Ja ti rozumiem. Chcel si, aby ti čítal ocko. Ocko je však v práci. Určite ti prečíta, keď budete spolu. Teraz som tu pre teba ja a pod.).
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička