Štvorročný syn si vyžaduje moju prítomnosť. Čo nám odporúčate?

Zodpovedané
12. mar 2020

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom problému, ktorý nás trápi už dva týždne a stále sa zhoršuje. Syn bude mat 4 roky, do škôlky chodí od 2 rokov.
Od 7 mesiacov zaspával sam v postieľke, neskor vo vlastnej posteli s nami v spálni.

Od nejakého času si vyžaduje moju prítomnosť pri zaspávaní. Podľa mňa neprimeraným spôsobom. Hysterický krik, plač, prosenie, aby som neodchádzala. Spálňa je na podkroví, takže je to problematické. Bojím sa, aby sa syn sám nevybral dolu schodmi. Keď aj pri ňom zostanem, neustále sa pýta, či som tam. či nejdem preč. Strach mu bráni aj zaspať.

Keď chcem odísť, lebo mam pocit že už spí, hneď je hore a opakuje sa hysterický krik a plač. Nemám chvíľu pre seba. Cez deň som v práci. Večer už nemám svoj oddych, lebo dve hodiny strávim uspávaním.

Teraz je druhý týždeň doma, doliečuje sa po výbere nosných mandli. Takže v škôlke to nezačalo. Doma sa stále uisťuje, že či som tam a pýta sa, kde som a čo robím. Musím sa mu ozývať, že som na wc alebo varím. To iste aj manžel opisoval, keď bol s ním doma

Čo nám odporúčate?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

zdá sa, že u syna nastala nejaká zmena, možno niečo prežil, počul, mal nejakú skúsenosť, ktorá spôsobila to, že momentálne pociťuje strach, neistotu a má potrebu byť pri niekom.

Rozhodne to netreba zanedbať a podceniť. Syn potrebuje prijatie, bezpečie a znovu nadobudnúť istotu. Pracujte s jeho emóciami, so strachom. Príjmite ho, odzrkadlite. Opakujte mu to stále kým sa upokojí. Nechceš tu byť sám. Chceš, aby som bola pri tebe. Zdá sa, že máš strach. Je ti nepríjemné zostať sám. Potrebuješ vedieť, že som pri tebe atď.
Rozumiem, že je to pre vás náročné a potrebujete aj čas pre seba, ale zdá sa, že synček momentálne zažíva náročné chvíle. Jeho reakcie sú, zdá sa, veľmi intenzívne. Potrebuje vás a vašu blízkosť.

Môžete mu skúsiť dať nejakú hranicu, navrhnúť, že odídete a zase prídete po pár minútach, avšak pri takejto intenzívnej, úzkostnej reakcii by som to zvážila. Takýto strach môže prepuknúť aj do niečoho vážnejšieho ak sa s ním nebude pracovať.
Jeho istotu kľudne mohol narušíˇaj spomínaný zákrok, niečo to v ňom mohlo spustiť.

Odporúčam byť čo najviac pri synovi, venovať mu pozornosť a lásku, pýtať sa ho čo by potreboval, či mu viete nejako pomôcť.

Dajte mu najavo, že ho prijímajte, ste tu preňho, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa. Cez deň, keď nie je v takej emócii sa môžete o tom ako zaspáva, porozprávať. Že vidíte, že je to preňho náročné, že má zrejme strach a čo by mu pomohlo. Skúste navrhnúť nejaké riešenie vy - že sa budete s mužom striedať, hračka, svetlo atď. Uvidíte, či niečo príjme.

Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby. Ak znova nadobudne to, ćo stratil, strach by mal ustúpiť.

Ak by to trvalo dlho, reakcie by boli aj naďalej veľmi intenzívne, poprípade by sa objavili nejaké telesné príznaky, kontaktujte odborníka.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com