Dobrý večer,
môj štvorročný syn neposlúcha a málo ma počúva.
Keď urobí niečo zlé, tak ho upozorním ho, aby to nerobil. Syn dá otázku - prečo?Vysvetlím mu to a robí to ďalej. Upozorním ho aj viac ako 5 krát a potom už zvýšim hlas. Dokonca priznám, že aj nadmieru, lebo teda už mi prasknú nervy. Potom cítim ako neurotická matka, čo po ňom len kričí.
Mám pocit, že sa to zhoršilo nástupom do MŠ. Nevšimla som si to len ja, ale aj pani učiteľka mi sama povedala, že ostal neposlušný. Ešte s jedným spolužiakom ho museli aj rozdeliť.
Do škôlky chodí rád a aj cez víkendy sa pýta, že kedy pôjde do škôlky. Cez leto bol doma, lebo ja som rodičovskej dovolenke s dcérou a už sa nevedel dočkať kedy pôjde do škôlky.
S manželom si rozumieme, nehádame sa, všetko si vykomunikujeme.
Má ešte sestričku a je medzi nimi 2,5 ročný rozdiel. Prijal ju skvelo, nijaké žiarlivostné scény. Ľúbia sa. Samozrejme, nejaká menšia súrodenecká rivalita tam je. Deťom sa snažím venovať všetok volný čas, veľa sa hráme, veľa času trávime vonku na ihriskách.
Samozrejme aj manžel, podľa toho ako mu to dovolí voľný čas popri práci.
Syn je inak veľmi šikovný a rozumný chlapec.
Ako postupovať?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
úprimne povedané, nie je mi úplne jasná otázka. Vychádza mi z nej, že syn neposlúchne na prvé slovo a teda že nespraví to, čo by ste od neho chceli.
Čo by sme pri výchove detí mali dosiahnuť je skôr zodpovednosť ako poslušnosť, tzn. aby veci robili z vlastného rozhodnutia, preto, že sú správne, logické a nie preto, že im to niekto nariaďuje.
Syn je v období kedy chce veľa skúšať sám, veľa nedokáže, učí sa emóciám, hraniciam, všetkému. Vy, ako rodič, by ste mali byť jeho sprievodcom. Ak vám štýl komunikácie nefunguje, treba to skúsiť inak.
Zadávajte mu jasné hranice, poskytujte empatickú reakciu, pracujte s emóciami. Buďte k nemu vnímavá, sledujte jeho signály. Rozumiem, že vám niekedy prasknú nervy. Ak príde ťažká chvíľa, berte ju ako príležitosť niečo sa naučiť a niečo naučiť aj syna. Ospravedlňte sa, ukazujete mu tak, že emócie môžete prejaviť, a že každý robí chyby.
Komunikujte rešpektujúce, používajte dohody, nechajte niekedy rozhodovať aj syna, aby si budoval kompetenciu a zodpovednosť. Vtedy môže niesť aj následky.
Dávajte mu najavo: Som tu. Počúvam ťa. Snažím sa ti rozumieť.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com