Dobrý deň,
syn mal v novembri 4 roky a škôlku navštevuje už druhý rok. Minulý rok často spomínal deti zo škôlky. Vtedy chodil do triedy aj s naším susedom, sú dobrí kamaráti. Tento rok však učiteľka alebo riaditeľka rozhodli, aby môj syn nešiel do vyššej triedy. Je v triede, kde sú úplne nové deti a mladšie.
Do škôlky ide, lebo vie, že musí. Vie, že pracujem a nemal by kde byť. Vždy, keď po neho prídem, hrá sa sám v kúte. Všimli si to už aj starí rodičia. Tak som sa spýtala učiteľky, či tam má môj syn kamaráta. Vraj vôbec nikoho. Ja na ňom vidím, že tam nechodí rád. Len čaká kým niekto pre neho príde.
Kým sme v aute, tak je ticho. Neodpovie na to, ako sa mal v škôlke a s kým sa hral. Keď prídeme domov, tak ožije a je šťastný.
Mám navštíviť riaditeľku a opýtať sa, či by bola možnosť ho dať k deťom ,s ktorými začínal?
Vtedy spomínal Damiánka, Kubka, Nikolaska. Čiže predtým mal kamarátov. Tento rok vlastne opakuje aktivity, ktoré už s deťmi robil minulý rok. Myslím si, že nebol správny krok ho nechať s menšími deťmi. Mám pocit, že tam stagnuje a nenapreduje.
Aký je Váš názor a čo mi odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
k tomuto sa mi naozaj ťažko vyjadruje. Ak však táto zmena uňho prišla zmenou kolektívu, je možné že to je spôsobené súčasným kolektívom. Môže mať tiež pocit neistoty, nejakej menejcennosti, že jeho kamaráti išli vyššie a on zostal v menšej triede, môže byť, že nerozumie tomu, že prečo a preto je taký ako keby rezignovaný, že sa nezapája.
Tých príčin však môže byť viac.
Rozhodne odporúčam pracovať s tým aj doma. Zrkadliť mu, skúsiť uhádnuť ako sa cíti, čo sa deje a pomenovať mu to. Zdá sa, že si sa dnes hral sám. Tuším sa ti už v škôlke nepáči ako predtým. Možno ti chýbajú starí kamaráti. Možno ťa trápi, že nie si s nimi. Skúste pomenovať, čo sa môže diať, poprípade emóciu s tým spojenú.
Komunikujte empaticky. Pýtajte sa, čo by potreboval, aby sa cítil lepšie, ak zistíte, že v tej škôlke to nie je úplne podľa jeho predstáv.
Ak zistíte, že ho trápi, že nie je s kamarátmi, skúste mu vysvetliť prečo je to tak, prečo on zostal tam kde je. Dôležité je, aby si to nedával za vinu, aby sa necítil, že dokáže menej vecí, že nie je rovnako hodnotný a dôležitý.
Vy mu prejavujte pozornosť a lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby.
Neviem sa vyjadriť k tomu či ho dať vyššie alebo nie, to je záver, ktorý sa neodvážim urobiť. Obe možnosti môžu byť preňho prínosom, aj sa v nich môžu vyskytnúť určité ťažkosti.
Poraďte sa s učiteľkou, riaditeľkou, skúste dať aj na svoju intuíciu. Hlavne sa rozprávajte so synom, pýtajte sa, zaujímajte sa, dajte mu najavo, že ste tu preňho, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com