Štvorročný syn má strach z jedla. Ako mu môžem pomôcť?
Zodpovedané7. apr 2022
Dobrý deň,
môjmu štvorročnému synovi zabehli pred 12 dňami špagety. Do včerajšieho dňa odmietal úplne všetko okrem tekutín. 11 dní bol úplne bez všetkej potravy. Včera ráno si dal aspoň polievku, ktorú som mu musela presitkovať, aby v nej neplávala ani len omrvinka z vegety či nebodaj rezanec.
Myslela som si, že keď spapá polievočku, tak sa to začne meniť a prestane sa báť. Za deň zje aj 5 - 6 tanierov presitkovanej polievky a to je úplne všetko.
Chuť na všetko má, len sa bojí. Je strašne smutný. Keď vidí bračeka a nás niečo papať, tak mu zostane smutno. Mňa to už strašne ničí. Neprejde deň kedy by som sa kvôli nemu nevyplakala.
Ako mám postupovať?
Vysvetľujem mu, že sa už nemá čoho báť a som pri ňom a nič sa mu nestane.
Ďakujem za odpoveď
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
v tomto prípade je dôležité priznať synove emócie. Jeho strach voči jedlu je reálny a nemôžeme ho bagatelizovať. Práve naopak. Musíme prísť na to ako synovi pomôcť tento strach prekonať. Čím viacej strach detí, či iné emócie budeme ako keby popierať vetami typu: Ty si už veľký, nemáš sa čoho báť, nič ti nehrozí. Tým budeme viac situáciu zhoršovať. Skúste si to predstaviť na sebe, keď ste sa niečoho báli, či vám pomohla veta takéhoto typu. Pravdepodobne nie.
Preto je dôležité synove emócie zrkadliť a prizvať ho k riešeniu problému. Vidím, že sa bojíš, naháňa ti to jedlo strach. Rozumiem ti, že je to ťažké. Ako by som ti mohla pomôcť? Ako by sme to mohli vyriešiť? Máš nejaké nápady? Jesť musíš, aby tvoje telo ďalej rástlo, aby si vládal behať a pod.
Prejavujte mu dôveru, oceňujte jeho snahu. Napríklad: Som na teba hrdá, že dnes sa ti podarilo zjesť viac kúskov ovocia alebo polievky, v ktorej bola cestovinka a pod.
Skúste mu dať nejaké návrhy vy v prípade, ak by sám nič nepovedal. Dôležité je ísť na to postupne: Tak skúsime do polievočky dať cestovinu, ktorú úplne pokrájam. Vyskúšame to spolu?
Spýtajte sa ho aké jedla by chcel jesť, či by mu nepomohlo mať vodu, ktorou si môže zapiť a pod.
Buďte mu dobrým príkladom a využívajte naďalej spoločné stolovanie, v ktorom sa učí aj sociálnym zručnostiam. Ak má rád práce v kuchyni a vyberie si nejaké jedlo, pripravte ho spolu a zo začiatku prispôsobte tak, aby to dokázal ochutnať.
Využívajte tzv. "terapeutické rozprávky". Prispôsobte si obsah vášmu problému s jedlom. Teda vymyslite si príbeh, kde hlavný hrdina prekonal svoj strach nejakým spôsobom. Tak sa syn dokáže s týmto hrdinom stotožňovať. Nemusí to byť rozprávka ale kľudne aj nejaká hra, kde sa syn môže vyrozprávať so svojich emócií a hľadať riešenia.
Nečakajte zmenu hneď zo dňa na deň. Skôr sa ozbrojte trpezlivosťou. Syn musí pochopiť, že to myslíte vážne. Tak isto musí mať vo vás istotu a dôveru. Musí vidieť, že mu veríte, že to dokáže.
V prípade, že by sa to už veľmi odrážalo na synových emóciách, neprospieval by vzhľadom na vek, tak môžete skúsiť aj navštíviť psychológa. Niektoré techniky by mu mohli pomôcť.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička