Štvorročný syn doma stále rozpráva, v škôlke je ticho. Kde môže byť problém?
ZodpovedanéDobrý deň,
syn mal v marci 4 roky, je najmladší z 3 deti. Narodený v termíne, vyvojovo skôr popredu, žiadne ťažkosti, choroby, iba bežné detské. Je živý, pusa mu melie od rána do večera, mudruje, hrá sa, behá. Od septembra chodí do škôlky. Prvý mesiac normálne rozprával, potom ako keby utlo a nechce v škôlke rozprávať. Nechcel sa ani hrať s deťmi, po pol roku sa už hrá.
Podľa pani učiteľky je veľmi inteligentný, všímavý, múdry, ide mu matematika. Je rád, keď sa tam čosi nové učia, keď si čítajú, vyrábajú. Je nekonfliktný, sám sa prezlečie, naje, uprace hračky, pokyny tam plní na 100% (ideme von, ideme sa obliecť, ideme si vyrábať). Len je ticho. Doma potom rozprávanie dobieha, pusa sa mu nezastaví.
Kde môže byt problém?
V škôlke sa na 100% nič nestalo, chodí tam rád.
Netvrdím, že je mimoriadne nadaný, ale vie celú abecedu, čísla, počítať aj po anglicky. Keď vidí písmeno, vie na to povedať slovo, všetky značky áut, vie sa podpísať. Má logické myslenie, vie pohotovo reagovať. Vie, kto má ktorú skrinku v škôlke, kto má aké pyžamo. Vie krásne kresliť, aj v škôlke mu posielajú výkresy na sútaže. Má trpezlivosť, no pracuje rýchlo. Kým deti vyfarbia obrázok, on vyfarbí dva a aj s pozadím a nemá to poza čiary. Sam sa naučil púšťať televízor, ovládať telefón.
Je to moje 3. dieťa a viem to porovnať. Naozaj je popredu.
Nemôže toto byť dôvod, že on tam ako keby nemá čo povedať?
Ako na neho ísť, ako s ním pracovať, aby sa to zlepšilo?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
v tomto prípade je nutné sa na synčeka pozerať komplexnejšie. Napríklad ako rozvíja hru v domácom prostredí, či je to len momentálne v škôlke alebo aj napríklad na ihrisku sa niečo od minulého obdobia, ktoré ste popisovali zmenilo, alebo pri kamarátovi doma a aj ako sa vyvíjala jeho reč a pod.
Môže ísť o tzv. elektívny mutizmus. V prípade spomínaného tzv. elektívneho mutizmu deti relatívne bez ťažkostí komunikujú v známom, najčastejšie v rodinnom prostredí. Len čo sa však dostanú do nového, neznámeho prostredia, ktoré im nie je blízke, rečovú schopnosť strácajú.
V tomto prípade by som odporúčala konzultovať vaše problémy so synčekom aj s učiteľkou v materskej škôlke. Učiteľ v tomto prípad hrá veľkú rolu na to, aby syna dokázal podporovať. Vy sama nedokážete úplne vyriešiť situáciu, ktorá sa stáva mimo váš dohľad. Preto je dôležité nekonfliktne s učiteľkami hovoriť a hľadať spoločné riešenia v prospech syna. Keď rodičia a učitelia držia za jeden povraz, tak je to pre všetkých výhodné. Od učiteliek môžete napríklad zistiť čomu sa dieťa rado v škôlke venovalo a môžete to následne použiť na motiváciu dieťaťa pre komunikáciu.
Dieťa rozhodne do niečoho netlačte vetami musíš v škôlke hovoriť a pod., ale akceptovať jeho mlčanie. Lebo problém by sa nevyriešil, ale skôr prehĺbil. Pokúste sa reflektovať správanie a emócie dieťaťa (asi je to pre teba ťažké sa niekomu prihovoriť, cítiš sa pri tom zle, ako by som ti mohla pomôcť? Spoločne možno na niečo prídeme).
Možno len nevie ako sa do hry zapojiť, aké správne slová použiť. To ho môžete naučiť napríklad v nejakej hre. Napríklad ako sa dvaja plyšáčikovia spolu hrajú a vy prídete k jednému a položíte mu otázku. Sú to otázky typu: Môžem ti s niečím pomôcť? Páči sa mi ako sa hráš môžem sa pridať? Alebo ja sa rád hrám s... môžeš sa hrať so mnou?
Tak isto vhodnou taktikou je pozvať niektoré deti do domáceho prostredia, kde by sa mohli lepšie zoznámiť. Vyčleňte si spolu hračky, ktoré požičia aj svojmu "kamarátovi". Prípadne tiež môžete byť kreatívna a podporuje syna nech vopred pripraví pre iných nejakú pozornosť, kresbu, čokoľvek.
V prípade ak by sa situácia dlhodobejšie nemenila, zdalo by sa vám správanie syna neprimerané vyhľadajte odborníka, ktorý by vám vedel pomôcť napríklad hravou terapiou.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička