Štvorročné dieťa nechce brať nič do rúk. Čo mi odporúčate?

Dobrý deň,

nepíšete ako dlho to celé trvá. Rozumiem, že vás daná situácia trápi. Rada by ste dcére nejako pomohli, pochopili, čo sa deje. Dôležité je, že dcéra vás práve v tých náročných chvíľach potrebuje, potrebuje vás ako svoju sprievodkyňu, bezpečný prístav. Momentálne to inak nejde, strach je pre ňu reálny.

Dôvody môžu byť rôzne. Môže ísť len o obdobie. U detí sa rôzne obdobia strachu striedajú. Môže byť, že je synček senzitívnejšia, možno niečo počula, nepríjemné zažila, niečo ju vyľakalo.

Dôležité je sledovať prejavy tohto strachu, ich intenzitu, frekvenciu. Sledovať či dcéra nezachádza až do úzkostí. Tiež je dôležité či má nejaké stratégie na prekonanie strachu, popr. či jej ho vy viete pomôcť nejako prekonať.

V situácii jej pomenujte emóciu, strach. Zrkadlite. Bojíš sa.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Doma je dôležité so strachom pracovať. Dcére ho priznať, pomenovať. Pracovať s tou emóciou. Pre ňu je ten strach reálny. Tým sa dcéra upokojuje, učí sa spojiť telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním. Dajte jej najavo, že ste pri nej, snažíte sa jej rozumieť, počúvate ju. Ukážete jej, že to čo cíti je dôležité. Opýtajte sa či je niečo čo by jej pomohlo, či jej vy viete pomôcť, aby sa cítila lepšie, popr. ponúknite nejaké stratégie, povedzte, čo pomáha strach prekonať vám.

Naučte ju rozlišovať strach - odstupňovať ho. Tiež sa ho môžete pýtať kde ten strach cíti v tele. Toto robte keď bude v kľude, napr. večer keď sa budete vracať k tej situácii v rozhovore. Pýtajte sa jej, čo by mu vtedy pomohlo, poprípade mu dajte nejaké návrhy na výber, ponúknite stratégie, ktoré pomáhajú vám. Samozrejme, ak takýto rozhovor u nej vyvoláva neželané neprimerané strachové reakcie, vyhnite sa mu.

Ak je prístupná, hľadajte spolu alternatívne kreatívne stratégie - vyrobte si postrek proti strachu, tomu, čoho sa bojí. Môže si strach skúsiť nakresliť a potrhať ho. Vyskákať, vybehať, vydupať, striasť.

Doma jej poskytujte bezpečie a prijatie. Pracujte s emóciami. Používajte otvorené vety, bez konca, bez rôznych uzáverov. Tak dávate dcére možnosť prejaviť svoje strachy, obavy. Skúste zistiť z čoho má obavu. Ak nepovie sama, skúste hádať. Vidím, že sa bojíš. Zrejme máš strach, že sa niečo zlé stane. Máš z toho zlý pocit. Zľakol si sa, že si sa toho dotkla ústami. Obávaš sa nejakej choroby, že sa ti niečo stane. Skúste hádať čo je za tým.

Prejavujte dcére lásku a pozornosť. Tiež porozumenie. Komunikujte empaticky a láskavo. Potrebuje istotu, veľa sa objímajte, ubezpečujte ju. Prejavujte jej dôveru, nechajte ju o niektorých veciach rozhodovať, dávajte jej na výber a jej voľbu rešpektujte. Oceňujte ju. Sledujte jej signály a napĺňajte potreby.

Musím povedať, že jej strach sa mi zdá veľmi iracionálny a z toho, čo píšete relatívne častý. Odporúčala by som vám konzultovať tento stav so psychológom, nakoľko toto čo opisujete nie je veľmi bežné a tiež, aby niečo nezostalo zanedbane.