Štvorročná dcéra za všetko plače. Ako máme reagovať?
ZodpovedanéDobrý deň,
moja štvorročná dcéra je podľa nás naozaj priveľmi uplakaná a už to prestávam aj ja zvládať. Je taká od detstva. Okolie mi hovorilo, že separačná úzkosť. Potom obdobie vzdoru ale akosi to nekončí. Poslednú dobu je to na nevydržanie.
Dcéra nedokáže normálne komunikovať. Plače, že chce jesť, že chcela ona niečo spraviť pritom je to normálne umožníme. Plače uprostred noci, keď sa budí a ani nevie povedať dôvod. Kričí nezmysly a plače.
Sú dni, keď len plače a plače pri všetkých bežných činnostiach.Ja už sa ráno normálne niekedy bojím kedy sa zobudí a začne ten krik už v posteli. Každý deň napríklad sa chce schovať tatovi, keď prichádza z práce, aby ju akože hľadal. Má z toho srandu, keď ju akože hľadá. Ale každý deň, keď ho vidí prichádzať, tak začne hystericky vrieskať, že to nestihne. Je milión vecí, za ktoré každý deň plače a plače. Je ale veľmi šikovná, komunikatívna.
Napríklad autizmus mi nepríde reálny, ale ani jej správanie normálne nie je.
Rozmýšľam nad návštevou psychologičky.
Ako prebieha také vyšetrenie?
Je potrebné odporúčanie od detskej lekárky?
Je ešte niečo, čo mi viete vy poradiť?
Ako s ňou komunikovať a ako reagovať na jej plač?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
v tomto prípade by som vám aj ja odporúčala návštevu psychológa, ktorý vám pomôže hľadať príčiny hypersenzitivity vašej dcérky. Takto sa nám to cez túto poradňu jednorazovo nepodarí.
To či potrebujete odporúčanie od detskej lekárky závisí od toho akého psychológa si vyberiete. U niektorých napr. klinických psychológov sa to vyžaduje inak by ste platili poplatky. V CPPPaP to z mojich skúseností nevyžadujú.
Psychológ sa zo začiatku po vzájomnom predstavení zväčša snaží s dieťaťom naviazať určitý vzťah a vybudovať dôveru napr. nejakou hrou. Následne sa venuje rodičom na zozbieranie určitých anamnestických údajov a potrebných informácií. Potom môže nastať určité diagnostické vyšetrenie, ktoré je prevažne hravou formou a môže byť rozdelené na viacero dní. Na záver sa spoločne dohodnete na nejakom postupe, skonzultujte doterajšie zistenia a pod.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička