Štvorročná dcéra je v škôlke tichý samotár a doma je drzá. Ako ju zmením?

Dobrý deň,

to, že u dcérky vnímate, že vo vašej prítomnosti je "iná" je pomerne časté a taktiež sa dá povedať, že je to známkou zdravého vzťahu. Často si detičky nesú svoj "batoh emócií" práve domov a tam to zo seba dajú von. Dieťa svoje emócie pri vás dáva najavo pretože vie, že ju milujete, ste osoba, ktorá jej je najbližšia.

Nevyvíjajte na dcérku prílišný tlak, ani ju neporovnávajte s inými detičkami. Čím viac tlačíme dieťa k nezávislosti, tým viac nás potom zvyčajne potrebuje. Každé dieťa vyžaduje prijatie také aké je. Buďte jej v objavovaní oporou. Skúste hľadať riešenia a dôležité je to aby ste jej pomenovávali to čo u nej vidíte, jej emócie. Vidím, že si sa niečoho zľakla. Vidím, že máš strach. Ako by som ti mohla pomôcť? Spoločne to zvládneme. Ak neodpovie skúste jej dať nejaké návrhy: Pomohlo by ti keby tam idem s tebou?

Tým, že dieťaťu emóciu pomenujete, učí sa spojiť si telesný pocit s danou emóciou. Jej pomenovaním si rozširuje slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.

Zároveň sa dieťa cíti prijaté a v bezpečí. Dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť. Prehlbuje to aj celkovú dôveru medzi dieťaťom a rodičom.

Oceňujte ju pri tom, keď sa dokáže pri niekom pekne hrať aj bez vašej prítomnosti. Jednoducho len opíšte situáciu: Vidím, že sa spolu pekne hráte. Vidím, že sa hráte s bábikou.

V tomto prípade je tiež dôležité, aby ste dcérku podporovali. Netreba ju však nútiť do situácií, ktoré sú jej nepríjemné. Keď ste na ihrisku, podporujte ju v hre s ostatnými deťmi. Choďte s ňou bližšie a povedzte: Poďme ukázať dievčatku, akú máš ty bábiku a ona ti možno ukáže tú jej. Ubezpečujte ju, že ste na blízku, že sa na ňu pozeráte.

Vytvárajte príležitosti, kde sa bude môcť s ostatnými deťmi stretávať. Vždy je dobré začínať v známom domácom prostredí. Vyčleňte si spolu hračky, ktoré požičia aj svojmu "kamarátovi".

Možno len nevie ako sa do hry zapojiť, aké správne slová použiť. To ho môžete naučiť napríklad v nejakej hre. Napríklad ako sa dvaja plyšáčikovia spolu hrajú a vy prídete k jednému a položíte mu otázku. Sú to otázky typu: Môžem ti s niečím pomôcť? Páči sa mi ako sa hráš, môžem sa pridať? Alebo ja sa rád hrám s... môžeš sa hrať so mnou?

Na škôlku sa pýtajte skôr nepriamo, napr. otázkami: Čo pekného si dnes zažila? Bolo aj niečo čo sa ti nepáčilo? Ako ste sa hrali?

Prajem veľa zdaru.