Dobry deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom mojej situácie. Ročného syna som si dosť naučila spať s nami v posteli. Keď bol partner na nočnej zmene, tak syn spával so mnou. Inak vždy spal v postieľke. Zaspáva spolu s mliečkom. Po zaspatí ho vždy presúvam do postieľky. V noci sa pýta k nám. Nechcem, aby spal s nami. Na druhej strane mi to je ľúto. Posteľ patrí rodičom.
Teraz máme obdobie rastúcich zubov. Prišlla k nám babka. Keď dieťa zaplakalo, hneď ho brala na ručičky. Teraz to vyžaduje aj odo mňa.
Priateľ býva často v robote a celé dni bývam doma len s malým. Cez deň prespí ani nie hodinku, hneď sa zobudí a chce sa pestovať. Som z toho zúfalá, lebo si nič neporobím. Keď ho dám do postieľky, tak začne plakať. Ako to mám riešiť?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
potreba blízkosti je pre dieťa rovnako základná a dôležitá ako potreba potravy. Ak chce dieťatko spať s vami, ak sa pýta do náručia a je tam pokojnejšie, je to jeho potreba. Nedá sa na to naučiť. Dieťatko je 9 mesiacov v bruchu a teda nič iné nepozná. Len nosenie, vôňu blízkej osoby, hojdanie. Je prirodzené, že to vyžaduje.
Cez blízkosť si rodič a dieťa vytvárajú vzťahovú väzbu, ktorá do veľkej miery určuje fungovanie dieťaťa v budúcnosti. Tvorí si cez ňu obraz o svete.
Ak potrebujete cez deň voľné ruky, mohla by pomôcť šatka, nosič. V noci sa dá dieťa buď presunúť, alebo mať postieľku spojenú s vašou, teda bude s vami, ale vo vlastnom priestore.
Treba však nájsť cestu, ktorá bude vyhovovať vám všetkým.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com