Dobrý deň,
pred 2 rokmi som sa zoznámila s terajším mužom. Dovtedy som bola 8 rokov sama s prvou dcérou. Keď sme sa s mužom spoznali, tak všetko bolo ružové. Rýchlo som otehotnela, mali sme tie isté životné ciele. Dcérka sa narodila vo februári a v marci ma požiadal o ruku. V máji sme mali svadbu. Všetko bolo krásne skoro až neskutočne, ale po svadbe sa to začalo.
Nikto z mojej rodiny to nevie a všetci si myslia, že je dokonalý otec a manžel. No pravda je úplne niekde inde. V týždni sa aj 3x pohádame za úplnú banalitu, keď nie je tak ako si to on predstavuje.
Pri každej hádke mi zoberie kľúče od auta, teraz aj telefón. Na začiatku nám aj internet vypínal. Keď niečo kúpime staršej dcérke, tak to kúpime tak, že ja mu dám polovicu. Keď je hádka, tak jej všetko zoberie. Pritom tvrdí, že ju berie ako vlastnú. Už som celkom psychicky vyčerpaná.
Je toto normálne?
Vážne uvažujem, že od neho utečiem.
Ďakujem
Dobrý deň,
každá situácia, ktorá na nás určitým spôsobom negatívne vplýva nie je pre nás v poriadku. Každý človek má však v tomto smere inak nadstavené hranice.
Ja osobne sa poradenstvu dospelým nevenujem, a preto sa neviem k vášmu problému úplne dopodrobna vyjadriť.
Jednoznačne však odporúčam sa zo svojich problémov vyrozprávať dôvernej osobe. Takto často získame na celú situáciu iný pohľad. V prípade pretrvávania negatívnych pocitov neváhajte kontaktovať aj nejakého odborníka.
Prajem veľa šťastných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička