Som psychicky na dne zo 17 mesačnej dcéry. Čo mi odporúčate?

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom toho, čo zažívame so 17 mesačnou dcérou. Od narodenia nespávala. Keď spala, tak iba na rukách alebo v kočiari. Vždy som všetko robila rýchlo a naháňala sa, aby bolo všetko fajn.

Keď mala 5 mesiacov, tak som ju skúšala uspávať doma. Bol to boj a neustály kolotoč. Spala 30 minút, a to výhradne iba v kočiari. Potom zase nasledoval plač a beh domov.

V roku nám prestala spávať poriadne aj v noci. Dve - tri hodiny hore v noci, potom zase každú hodinu hore. Neustále prehadzovanie, pretieranie si očí, pretože sa jej chcelo spať, ale nedalo sa. Takto to trvá dodnes. Keď jej išli očné zuby, tak o každom jednom sme vedeli. Posledné mesiace je to s ňou horšie ako predtým.

Nevydrží v kočiari, ani chodiť sa jej nechce, s hračkami sa hrať nebude. Ju nič nezaujíma. Keď ideme von a niekde chce ísť, napríklad do potoka, alebo dole brehom utekať, tak je to zakážeme. Potom vrieska, kope nohami, vrčí, búcha si hlavu, kuše nás, mne trhá vlasy od zúrivosti.

Všetci sa na nás pozerajú a pre mňa je to neskutočná hanba. Snažím sa ju upokojiť, idem na ňu miernym hlasom, chcem ju zaujať. Nič nepomáha.

Pár dní dozadu sme odchádzali z ihriska a dostala taký amok, že sa trepala. Dvaja sme ju nemohli dostať do auta, lebo nás bila a kopala. Vrčala a sliny jej stekali do toho, ešte aj krv z nosa. Báli sme sa, aby sa jej čosi nestalo.

Tieto záchvaty máva trikrát denne. Začínam mať pocit, že som niekde zlyhala a že som ju nemala mať. A pritom ju milujem. Keď vidím ako iné deti pekne idú a normálne sa správajú, som smutná. S manželom jej dáme aj po zadku, keď neposlúchne. Alebo si ju nevšímame. Tieto záchvaty si vysvetľujeme, že to nie je správne. Nič nepomáha a ja som psychicky vyčerpaná. Prestáva ma baviť ráno vstávať z postele, pretože všetko, čo pre ňu robím je zbytočné.

Čo nám odporúčate?

Ďakujem