Skoro trojročný syn má strach z detí. Ako mu môžeme pomôcť?

Zodpovedané
16. mar 2022

Dobrý deň,

môj syn bude mať v júli 3 roky a v septembri má nastúpiť do škôlky. Problém je, že sa bojí detičiek. Nebojí sa všetkých automaticky, ale akonáhle dieťa k nemu beží, vyžaduje fyzický kontakt, je hlučnejšie, naháňa ho - tak dostane paniku a chce ísť na ruky.

Tento stav sa nezlepší ani vtedy, keď mu vysvetlím, že dieťatko od neho nič nechce. V prítomnosti dieťaťa sa jeho stav zhoršuje. Snažím sa s ním chodiť do herní, do detských klubov, ale žiadne zlepšenie. Bojujeme s tým viac ako 6 mesiacov.

Ako mu môžeme pomôc?

Syn sa zvykne zľaknúť aj hlasných zvukov. Je to však lepšie ako s strach z detí. Ja si myslím, že toto má pôvod v tom, že som mala zlé tehotenstvo a aj pôrod. O 6 týždňov sa mu narodí súrodenec a bojím sa, že to jeho stav skomplikuje.

Ďakujem

Dobrý deň,

dieťa vo veku vášho syna je v období osamostatňovania sa. Skúša svoju vôľu, no ešte v tomto procese sa neustále vracia k známym osobám.

Je úplne normálne, že syn vás potrebuje ako "bezpečnú základňu" aj pri cudzích kontaktoch. Niektoré citlivejšie detičky rodiča potrebujú aj dlhšiu dobu.

Choďte na to pomaly. Cudzím deťom ho predstavujte z bezpečia svojej náruče, na kolenách alebo držaním za ruku. Dožičte mu ten pocit bezpečia. On bude chvíľu pozorovať. Po čase sa pravdepodobne okuká a zistí, že mu nič nehrozí avšak chce to chvíľu trpezlivosti.

Tiež môžete zvoliť skôr pozvanie druhých detí do známeho domáceho prostredia. Ubezpečujte ho, že ste na blízku, že sa na neho pozeráte, prípadne, že ho prídete skontrolovať. Môžete byť kreatívna a podporuje syna nech vopred pripraví pre iných nejakú pozornosť, kresbu, čokoľvek. Dôležité je, aby hry navrhovalo dieťa, najmä také, ktoré pozná a cíti sa pri nich isto. V dôvernom prostredí by sa dieťa malo cítiť istejšie, než napr. v materskom centre alebo u známych, kam bežne nechodí.

Treba si povedať, že žiadna emócia nie je zlá. To, že synček prežíva strach je úplne v poriadku. Máme tendenciu deti pred emóciami chrániť, ale to netreba. Treba ich naučiť ich zvládnuť, nájsť si stratégie na ich prekonanie.

Dôležité v tomto prípade synovi jeho emócie zrkadliť, pomenovať ich a posmeľovať ho zvládať ich.
Môžete hovoriť vety typu: Vidím, že máš strach, musí to byť pre teba ťažké, ale ja som tu s tebou spoločne to zvládneme. alebo napríklad: Vidím, že máš strach. Je tu pre teba asi veľa detí. Ako by som ti ja mohla pomôcť? Dajte mu nejaké návrhy. Pomôže ti, keď pôjdeme k nim spolu, aby ste sa zoznámili?

Tým, že dieťaťu emóciu pomenujete učí sa spojiť si telesný pocit s danou emóciou a jej pomenovaním si rozširuje slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.

Zároveň sa dieťa cíti prijaté a v bezpečí. Dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť. Prehlbuje to aj celkovú dôveru medzi dieťaťom a rodičom.

Oceňujte ho pri tom, keď sa dokáže pri niekom pekne hrať aj bez vašej prítomnosti. Jednoducho len opíšte situáciu: Vidím, že sa spolu pekne hráte. Vidím, že sa hráte s autíčkom.

Možno len nevie ako sa do hry zapojiť, aké správne slová použiť. To ho môžete naučiť napríklad v nejakej hre. Napríklad ako sa dvaja plyšáčikovia spolu hrajú a vy prídete k jednému a položíte mu otázku. Sú to otázky typu: Môžem ti s niečím pomôcť? Páči sa mi ako sa hráš môžem sa pridať? Alebo ja sa rád hrám s... môžeš sa hrať so mnou?

Buďte pre syna dobrým príkladom, pretože od vás sa učí aj nápodobou. Ak vy budete komunikovať s novými ľuďmi či kamarátmi priateľsky, tak váš syn vás pri tom bude pozorovať a po čase možno začne napodobňovať toto správanie.

Dbajte u syna na prípravu ako na súrodenca tak aj na materskú škôlku. Nastane pre neho veľa zmien a predpokladám, že pravdepodobne môže nastať u neho zmena správania preto sa snažte tomu predchádzať. Prečítajte si aj moje nasledujúce odpovede:

https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...

https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...

Ak by to pretrvávalo dlhodobejšie a syn by sa ťažko adaptoval na škôlku, prípadne by sa mu prejavy strachu aj v tomto období stupňovali, tak vyhľadajte odborníka.

Pekný deň.


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička