Dobrý deň,
môj skoro štvorročný syn začal v septembri chodiť do škôlky. Na začiatku plakal, že on tam chodiť nechce. Po dvoch - troch týždňoch ho to prešlo a začal si zvykať v rámci možnosti. A to týždeň škôlka a 2 týždne doma. Syn je šikovný, má bohatú slovnú zásobu, hovorí básničky, spieva.
Rozprávala som sa s pani učiteľkou a vraj v škôlke vôbec neplače. Doma je to niečo už neúnosné. Plače úplne za všetko. On niečo chce a chce. Keď to nemá, tak plače.
Nepomáha mu kľudné vysvetlenie. Občas sa v danú chvilu ukľudní a povie, že už nebude plakať. Neprejde 5 minút a príde opäť niečo a zase plače.
Už som ho aj zavrela do izby pokým sa neukľudni. Kým v izbe plače a ukľudni sa, tak prejde 5 - 10 minút. Potom sám výjde, že už je ukľudnený. Chviľku je ok a potom zase dookola to isté.
Ako mám reagovať na jeho plač?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Na plač dieťaťa vo všeobecnosti treba reagovať empaticky. Skúsiť uhádnuť, čo je za ním, aká emócia a zreflektovať ju. Hneváš sa. Si smutný. Veľmi si to chcel.
A tiež je to vecou stanovenia hraníc. Ak plačom dosiahne to, že ich posuniete, bude to skúšať aj nabudúce.
Rozumiem, že keď plače často a z vášho pohľadu kvôli ničomu, dokáže to znervózniť a rozhádzať.
Deti však väčšinou plačú z nejakého dôvodu, za ktorým je potreba. Tiež sa plačom vyrovnávajú s frustráciou.
Úlohou rodiča teda nemusí nutne byť plač zastaviť, ale prijať ho, naučiť dieťa porozumieť emócií, ktorá je s tým spojená a sprevádzať ho ňou.
Dieťa potrebuje vedieť, že ste tam preňho bez ohľadu na to akú emóciu prežívať.
Z izby môžete kľudne odísť, ale skúste mu povedať, hneváš sa a je to v poriadku. ak by si ma potreboval budem vedľa.
Aby som vám dokázala povedať viac, potrebovala by so poznať konkrétne situácie a aj vaše reakcie na ne. Ak sa vám zdá, že plače už príliš, popr. že je pre vás ťažké to ustáť, skúste sa poradiť s odborníkom.
Ešte by som rada zareagovala na to, že som celkom nepochopila či váš syn na striedačku chodí a nechodí do škôlky. Ak áno, osobne to veľmi neodporúčam. Keď dieťa raz začne chodiť a adaptuje sa, je dobré, aby v tom aj pokračovalo. Dieťa v tých intervaloch nemusí mať jasno. Je to preňho nepredvídateľné a deti sa cítia bezpečne keď majú istotu a vedia predvídať čo bude.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com