Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom dcéry, ktorá má 3 roky a 8 mesiacov. Nevieme ju naučiť kakať mimo plienky. Odplienkovaná je cca od 2,5 roka. Cikať ide sama na wc, alebo na nočník. Sama sa utrie, spláchne, vyleje nočník, oblečie sa.
Akonáhle však potrebuje kakať, donesie si plienku a kým ju nedostane, tak kakať nebude.
Uplácali sme všetkými možnými prostriedkami, ak posedí na wc, keď pýtala plienku. Posedí aj polhodinu, ale nevykaká sa. Keď plienku nedám dva dni, tak nebude kakať dva dni. Dlhšie som to neskúšala, lebo nechcem, aby sa celá situácia ešte zhoršila tým, že ju kakanie bude bolieť.
Na wc kakala jedinýkrát asi ako 2,5 ročná a bolo to úplne bez problémov. Odvtedy nechce o tom ani len počuť.
Je to veľmi šikovné dieťa, rozumné, papá normálne, kaká pravidelne. Kvôli tomuto nám ju však minulý rok nezobrali do škôlky. Myslela som, že potrebuje len čas, ale prešiel pomaly rok a nevidím nádej na to, že by sa to nejako "samo" upravilo.
Čo nám odporúčate?
Ďakujem
Dobrý deň,
tu naozaj nepomôže nič, len počkať. Momentálne jej to ináč nejde. Má v tom istotu, zrejme tak niečo získava.
Ak nej vidno, že ide kakať, skúšajte jej vždy dávať na výber kam by kakať chcela ísť, ak si vyberie plienku, pomenujte dôsledok, že teraz ju treba prebaliť, ale jej rozhodnutie rešpektujte.
Môžete ju skúsiť motivovať nejakou knižkou, hračkou, aby mala na záchode pohodu, bezpečie, rozptýlenie.
V tomto momente je naozaj však dôležitejšie to, že kaká, než to kam.
Oceňte ak si na záchod sadne, aj keď sa nakoniec nevykaká.
Tlačiť na to nemá nejaký význam, aby sa nezablokovala. Toto je veľmi bežný stav u mnohých detí. Ono sa to dokáže zmeniť zo dňa na deň.
Vytvárajte jej pohodu, bezpečie, prijatie a porozumenie. Komunikujte empaticky, zrkadlite emócie. S emóciami veľa pracujte, pomenúvajte, rozprávajte sa o nich. Prejavujte jej dôveru, povzbudzenie a veľa lásky a pozornosti.
Ona vie, kam sa kaká, len potrebuje istotu a bezpečné prostredie, v ktorom sa jej táto zmena podarí uskutočniť. Kakanie je ďalším krokom po cikaní do záchoda a vyžaduje si zase iný čas. Dôležité je tiež, aby dieťa bolo psychicky aj fyzicky pripravené.
Sledujte jej signály a napĺňajte potreby.
V tomto veku môže pomôcť aj konzultácia s psychológom. Môže ísť o nejaký emočný problém, potrebu bezpečia, istoty, popr. niečo iné.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com