Skoro 10 ročné dvojičky bez mojej navigácie nič neurobia. Čo nám odporúčate?
ZodpovedanéDobrý deň prajem,
máme dvoch 9,5 ročných synov. Chodia do štvrtej triedy, venujú sa aj futbalu. Problém je v tom, že sú strašne nesústredení. Učia sa na samé jednotky, zúčastňujú sa rôznych súťaží.
Keby som ich nenavigovala, čo majú robiť, nespravia nič. Boli by schopní odísť do školy bez toho, že by sa pozreli do knihy, zošita. Kebyže nedám denne 500 ištrukcií, nič by nebolo hotové. Skúšala som nepovedať, čo majú robiť, tým pádom ráno prekladajú zošity a knihy do tašky. Nedostali by sme sa na žiadny tréning, keď im nenachystám oblečenie, nešli by sa okúpať, neumyli by si zuby. Proste bez pokynov nejde skoro nič.
Aj s inštrukciami je to také, že všetko trvá strašne dlho, oni sa zarozprávajú a musím ich každú chvíľu upozorňovať, aby sa ponáhlali. Keď hrajú napr. karty, celý čas si pritom pospevujú, dokonca aj vtedy, keď im niečo hovoríme. Trestám ich zákazom počítača, čo aj urobím a dodržím. Mám pocit, že sa stále iba vyhrážam. Nechcem, aby ich život bol stále o trestoch, pritom k náprave ani po treste nepríde. Už sme s manželom nervózni a unavení z neustálych pokynov.
Čo nám odporúčate?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
z vašej situácie vnímam už trochu zúfalstvo, kde hľadáte príčiny v čom ste možno zlyhala.
Vnímam tiež pozitívne, že si začínate uvedomovať, že tresty rozhodne nefungujú a nemotivujú dieťa správať sa tak ako chcete. S tým úplne súhlasím. Keby tresty fungovali, dávno by sa ľudia nedopúšťali zločinov 🙂. Pokiaľ dieťa trestáme, často dosahujeme práve opak a to, že dieťa sa môže sústrediť ako trest v budúcnosti obísť, prípadne ako sa pomstiť a tak ďalej.
Pravdepodobne sú chlapci zvyknutí na zabehnutý systém tým, že vedia, že sa na vás môžu vo všetkom spoľahnúť. Tiež asi nepocítili dostatočne zodpovednosť a s tým súvisiace prirodzené dôsledky za svoje rozhodnutia, čo by bolo možno trochu zmeniť, alebo aspoň nad tým pouvažovať. Deti sa musia učiť trochu aj prevziať kontrolu nad svojim životom tým sa presúvajú rozhodnutia na nich, čo ich do budúcnosti rozhodne posilní.
Pokiaľ aj deti spravia nejakú chybu, čo sa pravdepodobne stane je dôležité si uvedomiť, že z každej chyby sa môžu poučiť. Kľudne môžete povedať verím, že nabudúce to zvládneš lepšie, pripravíš sa skôr, aby si nemeškal a pod.
Ak chcete niečo zmeniť , tak rozhodne s manželom pouvažujte nad pravidlami a povinnosťami vzhľadom na vek, možnosti, kapacity vašich synov, čo konkrétne je možné nechať na nich, za čo by mali niesť zodpovednosť.
Chce to však veľa trpezlivosti a nepôjde to hneď, pretože predpokladám, že to už majú dosť zaužívané.
Následne môžete synom vyjadriť svoje pocity z celej situácie. Kľudne môžete povedať, že ste už unavená, nevládzete alebo, že ste sklamaná a pod., že potrebujete, aby konkrétne veci zvládli aj samy. Opýtajte sa ich ako by sme mohli túto situáciu vyriešiť. Hľadajte s nimi nejaké riešenia, ktoré si kľudne zapíšte na papier ako napríklad každú sobotu si upracete izbu samy a pod.
Samozrejme, že na niektoré veci budete musieť aj do budúcnosti dohliadať, ale skúste to skôr všeobecnými otázkami či dotazm. O 5 minút potrebujeme odísť, verím, že do školy máte všetko zbalené.
Pokyny, či nejakú rutinu dňa im môžete znázorniť tiež na nejakom viditeľnom mieste (ako napríklad nejaký časový rozvrh). Tak potom stačí len upozorniť, aby sa tam pozreli a hneď im bude jasné, čo má nasledovať.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička