Dobrý deň,
moja dcéra je predškoláčka a chodia s ňou do triedy 3 dievčatá a 1 chlapec, ktorí sú Rómovia. Nič proti iným rasám nemám, ale dcéra sa sťažuje, že jej vulgárne nadávajú. Jedna z nich ju chytila aj za golier so slovami, že ty čo si o sebe myslíš. Moja dcéra doteraz nenadávala, aj keď to už iste niekde počula. Teraz nadáva hocikedy. A to aj svojmu 8 mesačnému bratovi.
Ešte som to neriešila ani s učiteľkami a ani s nimi.
Ako mám postupovať?
Mám strach o dcéru. Ona je spoločensky typ a doteraz s ňou žiaden problém nebol. Nikto jej neubližoval.
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
v prvom rade by som zrejme odporučila informovať o tomto aj učiteľky v škôlke. Mali by o tom vedieť, aby vedeli v prípade potreby zasiahnuť a poskytnúť deťom potrebné usmernenie.
Doma je dôležité ošetriť dcérku. Keď vám porozpráva čo sa dialo, treba jej situáciu zreflektovať, odzrkadliť emócie, prijať ich a pomenovať. Vysvetliť dcére situáciu. Že možno sa deťom niečo nepáči, možno sa kvôli niečomu nahnevali a nevedia inak zareagovať, nevedia to zvládnuť inak ako takto. Ale že ľudia nie sú na nadávanie a ubližovanie a že ich správanie nie je správne. Dôležité je, aby dcéra vedela, že to nie je jej chyba.
Ak bude doma nadávať, treba v prvom rade opäť prijať emóciu a odzrkadliť ju. Hneváš asa na bračeka a preto mu vravíš takéto slová.
Zrejme to má odpozerané, naučené zo škôlky, zistila, že to má niekto ako stratégiu a môže to fungovať.
Prijatie je najdôležitejšie. Následne, ak chcete poukázať na nevhodnosť správanie, môžete nastaviť hranicu.
Ľudia ale nie sú na nadávanie. Popr. pravidlo - s ľuďmi sa však rozprávame slušne.
A ideálne je poskytnúť aj alternatívu. Nadávky môžeš zakričať do vankúša.
Po odoznení a upokojení situácie si ju môžete prejsť, pýtať sa dcéry čo by jej pomohlo, či jej nejako viete pomôcť vy a môžete jej poskytnúť návrhy rôznych iných stratégie. Porozprávajte jej čo pri danej emócii pomáha vám.
Takýto istý postup by bolo fajn uplatniť aj pri tom keď vám rozpráva o škôlke. Vraveli ti nepekné slová. Bolo to pre teba nepríjemné. Cítila si sa zle. Si z toho smutná.
Vysvetliť čo sa dialo a spýtať sa čo by jej v tej chvíli pomohlo to lepšie zvládnuť, cítiť sa lepšie.
Venujte veľa času emóciám.
Sledujte signály Vašej dcérky, napĺňajte jej potreby. Prejavujte jej pozornosť a lásku. Dôležité je, aby sa cítila prijatá, v bezpečí a že má vlastnú hodnotu.
Informujte učiteľky. Dcéru sledujte, ak by sa vám zdalo, že je to pre ňu veľmi náročné, že sa mení jej správanie, môžete sa poradiť aj so psychológom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com