Dobrý deň,
môj skoro ročný syn ma odtláča a nechce byť pri mne, keď sa mu niečo stane. Keď je doma muž, pýta sa k nemu. Keď plače a sme sami, tak pri mne byť nechce. Pritom od narodenia som ho vždy tíšila a veľakrát som bola jediná.
Je inak veľmi spoločenský a aj mňa vystíska. Len akoby u mňa nehľadal oporu, keď ho niečo bolí.
Je to v poriadku?
Čo mám robiť?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
na to, aby som vedela relevantne odpovedať by som potrebovala viac informácií. O synovi, o vašej rodine, ako dlho to trvá, či to tak bolo vždy, ako spolu trávite čas, ako riešite, keď má synček emočne náročnejšiu situáciu atď.
Zvyčajne takéto malé deti hľadajú útechu u svojej primárnej osoby pre vzťahovú väzbu, ktorou zvyčajne býva matka. Avšak môže byť, že má také obdobie. Obzvlášť, ak predtým útechu hľadal u vás.
Buďte mu nablízku, vytvárajte atmosféru lásky, prijatia a bezpečia. Keď má ťažkú situáciu, buďte pri ňom, skúste mu porozumieť, slovne ho upokojujte.
Keď sa rozhodne, vždy sa na vás môže obrátiť.
Ak máte nejaké pochybnosti, môžete navštíviť psychológa a skúsiť zistiť aký typ vzťahovej väzby si so synom vytvárate,
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com