Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho prváka, ktorému sa nechce čítať. Úlohy si spolu napíšeme a ako prechádzame na čítanie, tak sa hneď mrví, neobsedí. Stále hľadá výhovorky typu: som smädný, idem cikať, som hladný, nevládzem, mne sa nechce, budem to čítať len 1x, prečítame si len toto".
Skončí to so slzami v očiach a ja chytám už nervy. Potom strácam trpezlivosť a začnem kričať, že nech si nevymýšľa. Keď nevládzem, tak sa vymeníme s manželom. Ale on zažíva to isté.
Ako máme syna motivovať, aby rád čítal?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
premýšľam, či mu práve čítanie nespôsobuje nejaké trápenie, ťažkosť, ako číta, či sa pri čítaní necíti neisto. Ak zbadáte, že to môže byť tým, stálo by za to zistiť s odborníkom čo je za tým.
Napadlo mi tiež, či už po vypracovaní úloh nie je unavený a či by sa mu nečítalo ľahšie keby ste čítanie zaradili na začiatok. Ak je to pre neho náročné, mal by to za sebou. A ak nie, zistili by ste, že je možno problém v tom, že po istom čase je už toho naňho priveľa a budete to vedieť korigovať nejakou napr. prestávkou.
Môžete si skúsiť určiť nejaké pravidlo, spraviť nejakú dohodu, nastaviť časovú hranicu. Napr. sa dohodnite, že ešte 10 minút, nastavte budík a keď zazvoní, skončite aj keď celé nedočíta. Alebo naopak si povedzte, že ešte dvakrát celý text. Malo by to byť pre dieťa uchopiteľné, koniec jasne ohraničený.
Reflektujte synovi, že rozumiete, že sa mu nechce, že ho to nebaví, hnevá. Zrkadlite mu to emócie. Následne skúste spraviť dohodu, dať hranicu. Popr. sa ho spýtajte čo by mu pomohlo, či viete spraviť vy niečo, čo by mu to uľahčilo. Aj pre neho je to čítanie z nejakého dôvodu náročné a dáva vám to najavo.
Môžete snívať nahlas. Keby si mohol robiť čokoľvek namiesto čítania, čo by to bolo? Tým si na chvíľu oddýchne a aj bude vidieť, že vás zaujíma.
Tiež odporúčam, aby ste ošetrili seba. Odpozorujte kedy to už vo vás vrie, odkomunikujte to synovi a napr. si dajte pauzu. Zdá sa, že by padla dobre obom. Popr. si dohodnite jeden deň kedy nebudete čítať, nejakú úľavu. Alebo nastavte nejakú hranicu, ktorú viete, že syn dodrží. Hľadajte nejakú stratégiu, ktorá ochráni aj vás aj jeho.
Čítate s ním, lebo mu chcete pomôcť a nakoniec to skončí krikom. To nie je dobré ani pre vás, ani pre neho, ani pre váš vzťah.
Prijmite to, odkomunikujte a zreflektujte. Dajte hranicu. Vytvárajte bezpečie a prijatie. Oceňujte syna keď niečo prečíta, jeho snahu. Uznajte, že viete, že to nerád robí, ale že to zvládol. Venujte mu pozornosť a napĺňajte jeho potreby.
Ak by vám to fungovalo, môžete zapojiť aj nejaký motivačný činiteľ. Ja nie som toho veľký fanúšik, ale niekomu to funguje. Skôr vyvodzujte dôsledky. Prečítal si dnes rýchlo, ešte si stíhame pozrieť TV, a naopak.
Treba hľadať čo funguje a je prijateľné pre obe strany.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com