Prečo si štvorročná dcéra chce všetko vydobiť plačom a krikom?
ZodpovedanéDobrý deň,
moja dcéra mala v júli 4 roky a už dlhšiu dobu máme s jej správaním problém. Na všetko reaguje hneď krikom. Lepšie povedané hukotom, plače až sa zadúša. Stačí ak jej povieme napr. že nie, dnes Ti nič nekúpime a ona spustí na celý obchod taký rev, že sa ju nedá utíšiť.
Nepomáha dohováranie, nič. Utíši sa až sama, napr. v aute tak po 10 - 15 minútach. Môžeme ju ignorovať a aj snažiť sa odpútať jej pozornosť. A nič. Proste si niečo zaumieni a hotovo.
To isté je aj doma a aj vonku, keď niečo chce, vonku. Alebo aj u doktora. Každá jedna návšteva pediatra, zubára či očného je pre nás doslova utrpením. Dokonca sa v škôlke pohádala s učiteľkou, pretože nemohla robiť to, čo chcela. Prvýkrát takýto výstup urobila v 2,5 roku, čo sme si hovorili ok . Brali sme to ako obdobie vzdoru. Prešiel nejaký čas a ono to robí stále.
Je to naozaj obdobie vzdoru, alebo má nejaký problém?
A to nehovorím o totálnom naviazaní na mňa a na manžela. Viem, že hľadá u nás útočisko, keď sa bojí alebo ju niečo bolí, alebo chce byť jednoducho s nami, ale aj to má nejaké hranice. Ona si chce všetko vydobiť vreskotom a plačom.
Ako máme reagovať?
Ďakujem za odpoveď
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Je prirodzené, že sa dieťa hnevá a plače keď niečo nie je tak, ako by si prialo. To, že plače znamená, že sa vyrovnáva s frustráciou. Mnohokrát sa reakcia zdá neadekvátna - prisilná alebo pridlhá. Dieťa si však niekedy ventiluje aj nahromadené frustrácie kedy sa cítilo zranené a nemohlo naplno prejaviť emócie.
Vtedy si to ako keby "vynahradí" aj pri menej náročných situáciách.
V takýchto situáciách treba dieťaťu poskytnúť empatickú reakciu a pracovať s emóciami. Odzrkadliť ich, pomenovať a hlavne prijať. Hnev je rovnaká emócia ako radosť. Prejav je iný, ale neznamená to, že hnev je zlá, neželaná reakcia. Dieťa sa má cítiť prijaté.
Pomenujte emóciu, situáciu. Dajte dcére najavo, že ju prijímate a snažíte sa jej porozumieť. Tiež jej dajte vedieť, že ste tam pre ňu, spýtajte sa či jej viete nejako pomôcť, čo by potrebovala.
Tiež môže byť, že testuje hranice. Jasne jej ich pomenujte, stanovte a dbajte na ich dodržiavanie.
Hneváš sa. Veľmi si chcela tú hračku. Myslela si si, že ti ju kúpime. Hneváš sa na nás. Chcela si niečo kúpiť.
Poprípade tam následne môžete dať aj nejakú hranicu.
Je dobré tieto náročné situácie využiť na zblíženie sa. Obe strany sa prostredníctvom nich dokážu mnohé naučiť. Rodič by mal byť sprievodcom a pomôcť dieťaťu nájsť stratégie na prekonávanie prekážok.
Čo sa strachu z lekárov týka, ten je veľmi bežný. Pomáha priznanie strachu, rozprávanie sa, čítanie, hranie sa, príprava dostatočne vpred, ak sa dá.
Veľa záleží od príčiny správania Vašej dcérky. Môže byť, že sa učí vyrovnávať s emóciami, ako to funguje vo svete a testuje hranice.
Vtedy je veľa o komunikácii. Ak skúšate viaceré spôsoby a nič nefunguje, odporúčala by som vám poradiť sa s odborníkom. Zmena prístupu dokáže veľa.
Môže však za tým byť aj iné. Správanie dieťaťa má vždy nejakú príčinu. S pomocou odborníka môžete po nej pátrať.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com