Dobrý deň,
náš trojročný synček posledné týždne na nás za všetko kričí, hnevá sa, aj nás opľuje, kopne, háda sa s nami. Hneď sa potom ospravedlní, ale po celom dni je toho na nás s mužom dosť.
Aj nám povie, že sa hnevá, je frustrovaný. Rozprava zreteľne od deviatich mesiacov v dvoch jazykoch a slovnú zásobu má lepšiu než mnohí dospelí. Vie sa veľmi dobre vyjadrovať a popísať, čo cíti.
Od 17. mesiacov chodí do prestížnej Montessori školy. Prijímačky trvali pol roka, deti sú tam vyberané. Takže tam také správanie nevidí. Dosť nás to s manželom trápi. Nebijeme ho, sme trpezliví, vysvetľujeme, no nelepší sa to.
Ako máme postupovať?
Za radu vopred ďakujeme
Dobrý deň,
je prirodzené, že sa deti učia zvládať emócie. Hoci vie popísať, čo cíti, niekedy ho to skrátka prevalcuje. Popísanie emócie je skvelý prvý krok, ale treba, aby sa naučil aj ako danú emóciu zvládnuť.
Aj keď už to pomenovať vie, emóciu je dobré zreflektovať. Nemusí ísť vždy o hnev, ale aj smútok, únavu, poprípade môžete bližšie popísať situáciu, aby si tú emóciu dokázal lepšie prepojiť so situáciou pred aj po. Hneváš sa, tak na nás pľuješ...
Následne dať hranicu a alternatívu. Ľudia ale nie sú na pľuvanie. Byt nie je na pľuvanie. Môžeš si odpľuť do umývadla. Môžete sa ho tiež spýtať či od vás niečo nepotrebuje, či mu viete nejako pomôcť, či nechce byť sám. Dávate mu tým možnosti ako sa veci dajú zvládnuť. Môžete povedať ako emóciu zvládate vy.
Tiež môžete pomenovať svoje emócie, ako sa cítite pri jeho hneve.
Následne večer môžete u situáciu v kľude rozobrať. čo by ti vtedy pomohlo, aby si to zvládol?
Keď sa deti učia zvládať emócie, a v podstate aj v každej inej situácii, je pre ne dôležité, aby sa cítili prijaté, rešpektované, že to, čo zažívajú je v poriadku, že ste pri nich, snažíte sa im rozumieť a pomôcť.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com