Dobrý deň,
mám 2 deti (syn má 2 a pol roka, dcéra pol roka). Už asi mesiac sa dcéra stále rozplače, Keď sa od nej vzdialim a stále sa to stupňuje.
Momentálne už sa nemôžem od nej pohnúť na viac ako 2 kroky, lebo hneď plače. Musím sedieť pri nej na zemi, alebo gauč. Alebo musím udržiavať očný kontakt, lebo aj keď na mňa vidí, nestačí to. Keďže sú dvaja, musím staršiemu urobiť jesť, alebo vyniesť po ňom nočník a nedá sa mať malú stále na rukách.
Je to nejaká separačná úzkosť, alebo si tak vydobíja pozornosť?
Je to len obdobie, ktoré musím pretrpieť?
Mám nechať vyplakať?
Zo začiatku aspoň pri manželovi bola v pohode. Ale čím ďalej, tým menej jej to vyhovuje. Ak je najedená, vyspatá, tak vydrží s ním 15 minút a už mrnčí. Keď sa objavím, zrazu je v pohode.
Čo mám robiť?
Ďakujem za rady
Dobrý deň,
dcérka je veľmi maličká a plač je jej jediným spôsobom komunikácie. Vyjadruje ním nejakú potrebu. Môže ísť o potrebu pozornosti, alebo kľudne aj nejakú inú. Možno pociťuje nejaký diskomfort. Môže tiež už ísť o začiatok separačnej úzkosti.
Každopádne takto malé bábätko si nič nevydobíja, komunikuje potrebu. Keď je potreba naplnená, dieťa sa upokojí až kým nepríde ďalšia potreba, ktorú rodič naplní. Volá sa to cyklus pripútania tak sa vytvára medzi opatrovateľmi a dieťaťom vzťahová väzba.
Vyplakanie vôbec neodporúčam, narúša vzťah, dáva dieťaťu správu, že jeho emócia a potreba nie je dôležitá, že mu niekto na pomoc nepríde, že svet nie je bezpečný.
Treba hľadať cestu, aby bola aj dcérka spokojná a aby to aj pre vás bolo prijateľné. Každopádne vás dcérka potrebuje a keď je pokojná, dáva vám správu, že jej potreby sú naplnené a tým sa medzi vami vytvára bezpečná vzťahová väzba.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com