Prečo sa moje dvojročné dieťa za pochvalu hádže o zem?

Dobrý deň,

rozumiem vám, že táto situácia je pre vás veľmi náročná. Dôležité je, že sa snažíte hľadať k synovi správnu cestu, pretože bez lásky a správneho vzoru nie je výchova výchovou.

Z prejavov, ktoré ste popísali sa nedá jednoznačne určiť či syn má, alebo nemá nejakú diagnózu. Na jej stanovenie by sa museli urobiť určité vyšetrenia. Avšak tie sa realizujú väčšinou až po 3 roku života dieťaťa.

V tomto prípade však ak si neviete dať so synom rady, tak nebolo by rozhodne na škodu kontaktovať odborníka aj skôr. Spoločne môžete hľadať cesty, ktoré na syna môžu fungovať. Avšak to je na dlhodobejšiu spoluprácu.

Pripravte sa však psychicky na to, že možno to bude pre vás náročné. Snažte sa nájsť aj čas pre seba a učiť sa zvládať aj svoje vlastne emócie. Tým svojim deťom rozhodne pomôžete.

Syn je v období, kedy si myslí, že všetko sa musí krútiť okolo neho. Nekoná nejak zlomyseľne voči vám. Skúša si svoje hranice a svoju vôľu. U niektorých detí je to takto výraznejšie s množstvom prejavov a môže to byť prechodného charakteru u niektorých menej. Niektoré dieťa má svoj temperament viditeľne silnejší. Následne aj jeho vôľa je potom neoblomná, preto práca s ním na zmene je trochu ťažšia.

Najviac mu pomôžete tak, keď budete pôsobiť s čo najväčším kľudom a pochopením, aby mohol vaše správanie neskôr napodobňovať. Aj keď sama dobre viem, že je to niekedy veľmi ťažké ak vám urobí cirkus aj 50x do dňa, no s takýmto prístupom by sa tie emočné výbuchy mali redukovať.

Synove správanie vás dostáva určite do stresu. Vtedy máme najčastejšie tendenciu buď utiecť - útočiť. Rozhodne v prípade dieťaťa radšej na chvíľu utečte (odíďte do inej miestnosti) ako keby ste mali reagovať agresívne. Kľudne mu môžete povedať maminka je to vždy pre teba, ale až potom ak prestaneš kričať. Ako si sa teda rozhodol? Budeš kričať ďalej, alebo sa môžeme dohodnúť?

Syn v tomto veku rozhodne potrebuje pevné, ale zároveň láskavé hranice vo výchove. Hranice by mali byť jednotné aj s manželom. Myslíte na to, že keď už zadáte nejakú hranicu, tak nemôžete z nej povoliť.

Ak si za hranicou nestojíte, tak dieťa bude svoje nevhodné správanie iba stupňovať a nebude vás brať vážne. Preto pozor na to, keď sa ako keby "vyhrážame" a potom to aj tak nesplníme. Napr. Poviete mu, že mu nejakú vec zoberiete, keď neprestane a nakoniec sa to aj tak nestane. Vec mu necháte, pretože rezignuteje.

Hranice by sme mali zadávať s prijatím dieťaťa. Teda kritizujeme správanie, nie samotné dieťa. Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí. Mali by ste byť synovi príkladom, ako sa vyhrotené situácie riešia.

Následne:
1. Príjmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu.
2. Zadám hranicu jasne a zreteľne v prvej osobe.
3. Dám nejaké možnosti výberu.

Napríklad: Áno, ja ti rozumiem, že sa ti táto hračka zdá veľmi zaujímavá, chcel by si sa s ňou hrať. Ja ti to nedovolím, pretože sa bojím, že by si si ublížil. Môžeš sa hrať s...

Postarajte sa teda o to, aby z každého záchvatu sa naučil niečo pozitívne. Takto reagujte aj v prípade hodenia o zem. Len dbajte pri tom na zvýšenú bezpečnosť a vyčkajte kým hnev prejde s ním. Takto sa postupne naučí, že je jedno či kričí, či vystrája s maminkou to aj tak nepohne a musím spraviť to čo je žiadúce. To, čo odo mňa chce.

Keď to trvá napr. 10 minút, vy to so synom vydržíte s pochopením a porozumením. To znamená, že ste nakoniec predsa vyhrali. Nevyhrali by ste vtedy keby ste mu kvôli jeho vzdoru niečo povolili a rezignovali by ste.

Ak dieťa zvládlo svoje emócie, mali by sme ho za to oceniť. Napr. Oceňujem, ako si to dobre zvládol. Alebo: Vidíš spoločne sme to zvládli a pod. Následne sa už ku tomu nevracajte a dbajte na to, aby sa s každým výbuchom emócií niečo naučil.

Venujte pozornosť aj dennému režimu, teda napríklad spánku. Dajte mu možnosť vybiť energiu napr. vonku. Deti sa tak dobre ventilujú. U takýchto detí sú vhodné hry napr. bitka s vankúšmi, preťahovanie lanom a podobne.

Dôležité je poznamenať, že toto vzdorovité správanie by sa malo so stúpajúcim vekom redukovať. A preto v prípade, že si nebudete niečím istá, nebudú fungovať žiadne metódy vyhľadajte pomoc.

Veľa zdaru.