Dobrý deň,
moja dcéra má 7 rokov, je prváčka a za posledné 2 mesiace sa jej správanie zmenilo. Odrazu začala ťažko tolerovať zmeny. Napr. nezniesla zmenu oblečenia, keď som jej chcela dať obliecť napr. nové tričko alebo čokoľvek. Keď som dala do prania jej pyžamo a chcela som jej dať iné, bol z toho krik a plač. Keď si mala obuť nové topánky (staré ju už tlačili a boli zimné) mala taký hysterický záchvat, že sme už nestihli prísť načas do školy.
Odrazu začala neznášať, keď niečo bolo inak ako bola zvyknutá. A druhá vec bola, že počas tejto zmeny správania začala byť na mňa veľmi naviazaná. Kým dovtedy bola samostatne, milé dieťa, odrazu začala vyžadovať všetko odo mňa. Iba ja som ju mala obliekať, obúvať.
V našom živote sa nič zásadnejšie nemenilo. Doma máme pokoj, s manželom a mladšou sestrou vychádza dobre.
Ako si máme vysvetliť jej zmenu správania?
V škole sa jej darí, je veľmi šikovná a spoločenská
Ďakujem
Dobrý deň,
z vášho popisu vám nedokážem povedať aká je možná príčina zmeny správania u dieťaťa.
Vo všeobecnosti je dôležité jej emócie zrkadliť a hľadať s ňou nejaké riešenia. Zapájajte ju do rozhodovania - napr. čo si chce obliecť. V prípade, že by to bolo stále to isté špinavé tričko, zadajte jej hranicu s pochopením jej potrieb a pocitov: Rozumiem ti, že je to pre teba ťažké sa teraz vzdať tohto trička. Nedovolím ti ho však nosiť pretože sa potrebuje vyprať. Ako by som ti mohla pomôcť, aby si bola spokojná? Ak vám nedá nijaké návrhy, skúste jej nejaká dať vy. Napr. Vyberieš si sama zo skrine čo chceš, alebo máš na výber toto alebo toto tričko a pod.
Dôležité je si položiť otázku, či týmto spôsobom nemá potrebu na seba upozorňovať. U dcérky využívajte pozitívnu výchovu. Oceňujte jej pozitívne prejavy v správaní nie hodnotením (napr. si šikovná), ale skôr opisom s vašimi pocitmi. Takto to ide viac do vnútra dieťaťa a motivuje ho k lepšiemu správaniu (Maminka je veľmi šťastná, že tentokrát si si vybrala druhé oblečenie.).
Rozvíjajte s dcérkou vzťah. A to napr. každodenným spoločným tráveným časom, kde budete robiť to, čo chce len dieťa. Špeciálny čas na dieťa mu dáva pocit dôležitosti. Umožní vám zblížiť sa, tak isto sa dieťa môže zbaviť negatívnych emócií, buduje to základy dôvery. Vymedzte si však hranice tohto času. Nemusí to byť hodina, niekedy stačí len 15 minút. Ak by ho dieťa chcelo predlžovať, tak len mu pomenujte, že dnes už špeciálny čas skončil a príde opäť zajtra.
Ak by sa problémy stupňovali alebo pretrvávali vyhľadajte odborníka.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička