Dobrý deň,
moja dcérka bude mať 16 mesiacov. Vždy, keď je s mojou maminou bez mojej prítomnosti, tak majú skvelý vzťah a dcérka sa vtedy správa veľmi pekne. Pekne sa drží za ruku.
Akonáhle sa objavím ja, hneď chce ísť ku mne na ruky a mojej mamine robí zle. Štípe ju a búcha po tvári a po rukách. Je na ňu nervózna, zlá, jeduje sa. Ako keby bola v danú chvíľu na ňu alergická. Vždy je to len vonku, v obchode, na zmrzline, na ihrisku.
Keď prídeme domov, tak sa chová milo. A to aj vtedy, keď som tam aj ja.
Trvá to už určite cca 1,5 mesiaca. Ja mám s mojou maminou ukážkový a láskyplný vzťah. Takže nás to veľmi trápi.
A zaujímavé je to, že takto mimo domova sa chová len k nej.
Čo máme urobiť, aby sa k nej takto nechovala?
Prečo dochádza u dcérky k takejto reakcii?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
je bežné, že sa dieťa v prítomnosti matky správa inak, ako keď tam nie je.
Ťažko povedať prečo sa vo vonkajšom prostredí dcérka správa k vašej mame takto. Deti však majú na svoje správanie vždy dôvod, je za ním nejaká potreba (pozornosti, blízkosti). Niečo jej to prináša, aj keď nám sa to tak ani nemusí zdať.
Pri takomto správaní treba dať určite hranicu a pracovať aj s emóciami.
Zdá sa, že chceš byť pri mne. Niečo ti vadí. Asi sa na babku hneváš.
Vidím, že ju udieraš. Ľudia ale nie sú na udieranie. Môžeš udierať do... a nájsť nejakú alternatívu.
Môžete dať aj fyzickú hranicu, chytiť jej ruku, zakryť babku a povedať len nie, ľudia nie sú na bitie. Záleží od porozumenia vašej dcéry. V zásade platí to, že pri menšom dieťati je lepšie použiť menej jasných slov.
Dcérka je malá, tie obdobia sa budú striedať. Deti zvyknú v určitom období odmietať otca, cudzích ľudí atď. Skúšajú rôzne správania v rôznych situáciách. Malo by to ustať.
Vytvárajte dcérke bezpečné, láskyplné, isté prostredie. Učte ju hraniciam, rozumieť emóciám, vnímavo a rešpektujúco komunikujte.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com