Prečo náš 19 mesačný syn hryzie, búcha si hlavu a prestal používať slová?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom 19 mesačného syna, ktorý je niekedy nezvládnuteľný. Ak mu nie je dovolené niekam ísť, tak ma začne hrýzť. Napr. sme v parku a uteká na cestu.
Svokra mala až modriny na rukách. Nepomáha vysvetľovanie, ani odpútanie pozornosti. To pohryzenie skutočne bolí. Niekedy nás pohryzie aj od radosti.
A ak mu niečo zoberiem, kde sa predtým snažím mu vysvetliť to nie je hračka/spravíš si bó, alebo odpútam pozornosť - nepomôže to. I tak si začne tvrdohlavo trieskať hlavu o skrinku, alebo o zem. Až má potom modrinu.
Hovoril 8 slov a tie zdredukoval len na “mama” a mňam”. Prestal ich úplne používať. Pritom stále čítame knižky, rozprávame mu, venuje sa mu my i svokra.
Kde robíme chybu?
Prečo hryzie, búcha si hlavu a prestal používať slová?
Inak je veľmi rozumný, ukáže v knižke čo sa ho pýtam. Reaguje na povely - hačkaj si, ideme von, obujeme sa, papať ideme. Ukazuje prstom čo chce. Niekedy mám pocit, že má rozumu viac ako si myslíme a pekne skúša naše hranice.
Už sme vyskúšali rôzne metódy, aj po zadku, aj vysvetľovanie a nič. Trvá to 4 mesiace a idú mu aj očné zuby. Do 1,5 roka bol veľmi dobré dieťa, bez problémov, učenlivý. No potom nastala prudká zmena. V rodine sa neudialo nič.
Čo nám odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
je prirodzené, že ak sa niečo nedeje podľa jeho predstáv, dieťa zúri. Nedokáže ešte ovládať svoje emócie, prevalcuje ho to a zareaguje tak, ako vie. Preto hryzie, búcha si hlavu. Zatiaľ to inak nevie. Vyrovnáva sa tak s frustráciou a zatiaľ na to nemá inú stratégiu.
Treba pracovať s emóciami, aby si synček uvedomil čo cíti, spojil si fyzický pocit s pomenovaním, s reakciou, aby sa mu prepájali hemisféry, aby sa učil stratégie zvládania emócii.
Keď príde náročná situácia spojená so silnou emóciou, v prvom rade emóciu prijmite. Následne ju synovi pomenujte. Odzrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to inak. Ešte si nechcel odísť. Si na mňa nahnevaný. Si teraz smutný.
Keď pri prejave emócie robí niečo nežiadúce, treba mu dať hranicu. Hneváš sa. Hrýzol si ma. Ľudia ale nie sú na hryzenie. Môžeš hrýzť do.... (niečo prijateľné).
Prirodzene, v amoku vás počúvať nebude. Môžete dať vtedy hranicu fyzickú. Odtiahnite sa, chyťte mu ruky, niečím sa ochráňte vy. Ak si búcha hlavičku, chyťte ho na ruky, popr. mu chyťte hlavu do dlaní. A prejavujte empatiu.
Pomenovaním emócií sa dieťa upokojuje. Dávate mu tým najavo, že ho prijímate, že ste pri ňom a snažíte sa mu rozumieť. Dieťa potrebuje prijatie a bezpečie.
Krik, rodičovská po zadku sú pre dieťa trestom a sú ohrozujúce. Dieťa vtedy reaguje, ak reaguje, väčšinou zo strachu. Tým budujete poslušnosť a nie zodpovednosť a narúša to vzťah.
Odporúčam naopak prijate a bezpečie. Pracujte s emóciami, používajte empatiu a nastavujte hranice. Sledujte syna, jeho potreby a napĺňajte ich. Komunikujte vnímavo. Dávajte mu pozornosť a prejavujte fyzickú náklonnosť.
Syn sa učí a potrebuje vás. Je ešte malý, je prirodzené, že veci nezvláda tak ako my dospelí. Úprimne povedané, ani mi to niekedy nezvládame tak, ako by sme si predstavovali.
Čo sa reči týka, neviem vám poradiť. Ale môže to byť spojené s komunikáciou v domácnosti, popr. tým, že sa momentálne sústredí na zvládnutie nejakej inej vývinovej úlohy.
Ak by sa vám zdalo, že sa situácia nezlepšuje, popr. by ste vnímali, že sa vám nedarí komunikovať tak ako by ste si predstavovali, poraďte sa so psychológom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com