Dobrý deň,
skoro dvojročný syn spí so mnou v posteli, je stále dojčený. Začínam druhý trimester tehotenstva a od kedy som tehotná, tak je veľmi precitlivený. Začala som to pripisovať hormónom v materskom mlieku. Chcela som ho odstaviť, no do toho prišiel Covid-19 a dojčenie mu pomohlo zvládnuť ho s veľmi ľahkým priebehom. Zároveň začal mať v noci nejaký zvláštny strach.
Asi 2 týždne dozadu v noci zo spánku zvrieskol, začal veľmi plakať a kričať. Opakoval bibi (bolí) a bojí. Ťahal ma z postele preč. Mal vyslovene strach z postele a izby. Museli sme sa ísť inam pohrať. Keď sme sa vrátili, tak zaspal, ale už chcel byť iba na kraji postele. Odvtedy je z tej izby a postele nervózny. V noci sa často pýta na nočník, pýta sa preč, tlačí sa na okraj postele.
Keď mu poviem, že je tma a nech spinká, tak niekedy sa pritúli, nadojčí a ukľudní sa. Túto noc mal znovu podobný záchvat - kričal bojí bojí, plakal, triasol sa, pýtal sa na nočník a nechcel sa vrátit. Keď sme sa vrátili, tak som ho nejako ukľudnila dojčením a potom zaspal v polosede, keď som mu spievala. Tým, že je maličký, tak nevie mi vysvetliť dôvod strachu.
Ako mu pomôcť?
Teraz som ho mala v pláne odstaviť a v apríli mal ísť so sestrou do vlastnej detskej izby. Bojím sa, či to vôbec bude možné.
Ďakujem
Dobrý deň,
z toho čo popisujete predpokladám, že u synčeka sa začali objavovať nočné mory.
Pre nočné mory je typické, že sú nepríjemného charakteru. Dieťa si z nich často pamätá obsah, či pociťuje negatívne pocity následne ešte aj po prebudení. Po nočnej more deti vyhľadávajú svojich rodičov a ich kontakt.
Pri nočných morách je často nejaký spúšťač. Napríklad nevhodný program v TV pred spaním, učenie na nočník, nejaká nová situácia v živote, úzkostlivosť dieťaťa a pod. Keďže sa objavujú počas tej fázy spánku kedy je mozog aktívny, tak je pravdepodobné, že dieťa si vtedy spracúva zážitky z dňa. Niekedy sa však príčinu odhaliť nepodarí.
Vo všeobecnosti je vhodné, aby dieťa malo nejaký spánkový rituál a rovnaký večerný režim. Nie je možné ho dosiahnuť zo dňa na deň, skôr v týždňoch. Napríklad večera (nie ťažko stráviteľná), umyť zuby, okúpať, pyžamo, krátka rozprávka, pusa na dobrú noc a spánok. Dobré je si aj pred spánkom spoločne spomínať na dobré chvíle cez deň. Aj keď syn ešte možno veľa nerozpráva, tak rozhodne vám rozumie.
Je vhodné, aby sa dieťa prirodzene unavilo cez deň a malo by mať dostatok pohybových aktivít.
Pokiaľ má syn rozhodne strach, tak potrebuje vašu pomoc. Mali by ste byť pri ňom aspoň chvíľu a upokojiť ho.
To, že má strach je dôležité priznať. Netreba nič bagatelizovať. Kľudne mu to pomenujte, Vidím, že máš strach, niečoho sa bojíš. Som tu pri tebe. Môžete ho aj vziať do náručia. Keď si emóciu pomenujeme, ľahšie ju potom aj spracujeme.
Spýtajte sa ho, čo by mu pomohlo. Pomohlo by ti keby zapneme malé svetielko? Dajte mu nejaké návrhy, čo by podľa vás mohlo pomôcť - svetielko, hračka, vytvorenie imaginárneho nejakého hrdinu, ktorý za neho strach porazí. Môžete to urobiť napríklad z jeho obľúbenej hračky, prípadne spievanie (zistite, čo funguje).
Snažte sa, aby synček ostal vo svojej postieľke a využite prostriedky, ktoré by mu mohli pomôcť (pohladenie, stískanie, svetielko, spievanie). V prípade, že by sa chcel hrať, opakujte mu - som tu pri tebe kým nezaspíš, bol to iba sen. Chyťte ho za ruku a odprevaďte do postieľky. Môžete pred ním skontrolovať izbu a ubezpečiť ho, že je všetko v poriadku. Prípadne povedať nejaké kúzlo pre pekné sny. Je to na vašej fantázií a zistení, čo bude fungovať. Je potrebné skúšať.
Pokiaľ ešte nevie o svojich strachoch rozprávať, môžete ho požiadať, aby nakreslil čoho sa všeobecne bojí. Je jasné, že to bude nejaká čmáranica, ale to nie je podstatné. Možno tej čmáranici dá nejaké meno, pomenuje čo to je. Podstatné je to, že vy potom môžete túto čmáranicu spoločne symbolicky napríklad roztrhať. Prípadne to môžete prekresliť na niečo pekné ako lienka, auto a a pod.
V prípade, že by sa nočné mory objavovali často (niekoľkokrát do týždňa, tak treba vyhľadať odbornú pomoc. Napríklad pediatra.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička