Prečo má trojročné dievčatko problém s uspávaním?
ZodpovedanéDobrý deň,
mám dve deti -trojročnú dcérku a jeden a polročného synčeka. Pri pôrode nášho dievčatka došlo k vážnym komplikáciám, kedy ma museli uspať, spraviť sekciu. Dcérku následne odviezli do nemocnice v inom meste, kde bojovala dva týždne o život. Bola sama.
Úplne prvýkrát sme boli spolu po 5 dňoch, bohužiaľ len na pár minút. Normálne sme spolu boli až po dvoch týždňoch.
Potom išlo všetko normálne (vzhľadom k okolnostiam). Máme nádherný vzťah, vďaka nej som sa stala oázkou pokoja a uspávanie išlo krásne a rýchlo.
Keď mala rok a 10 mesiacov, narodil sa jej braček. Ďalej išlo všetko normálne. Vždy som bola pri nej kým zaspala, aby mala pocit bezpečia.
Teraz ale začína problém. S uspavaním, aj s odlúčením vôbec. Keď má ísť na prechádzku len s manželom, tak vzniká problém.
Pri uspávaní má problém sa upokojiť. Synček sa už teraz pýta do postieľky, do sestrinej postele. Už chce spať sám. Zaspí rýchlejšie. Ako keby si naplnil svoju potrebu. Je si istý, že sme tu a zaspáva pokojne.
Dcérka začína vykrikovať, doslova, že má strach, že ju opustíme.
Mám ju posmeľovať v samouspávaní, alebo aj ostávať pri nej?
Môže to byť spôsobené strachom z toho, čo prežila pri pôrode?
Čo mi odporúčate?
Doplnkové info, s dcérou sme spali od narodenia v jednej posteli. Posledný polrok som ju uspávala v jej posteli. So synom rovnako od narodenia v našej posteli. Ten sa ale už sám presúva do vlastnej.
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
vnímam veľmi pozitívne, že sa zaoberáte touto témou u svojej dcérky. Nerušený a pokojný spánok je pre telo a myseľ veľmi významný.
Dcérka je vo veku kedy začína pracovať aj jej fantázia, ktorú si často ešte adekvátne nevie prepojiť s realitou. Preto sa často vyskytujú aj rôzne problémy so spánkom, či už v podobe uspávania alebo aj nočných desov.
Je dôležité, aby sa dieťa pred spánkom zrelaxovalo a spájalo si čas ukladania sa s bezpečím a istotou. Ak k tomuto pocitu bezpečia potrebuje vás v tejto chvíli, tak by som to akceptovala. Z vašich slov je vidieť, že dcéra sa u vás cíti veľmi bezpečne a isto. Keď sa deti začínajú osamostatňovať, tak stále potrebujú k tomu dospelého človeka. A obzvlášť deti citlivé, ktoré pravdepodobne z nejakého dôvodu budú potrebovať dlhšie, aby ste boli "bezpečným prístavom".
Pokúsila by som sa však rituál uspávania skrátiť čo najmenej ako je možné ideálne do 15 minút.
Využívajte citlivú a empatickú komunikáciu. Prihliadajte na jej potreby, pocity a nalaďte sa na ne. Napr. Vidím, že sa niečoho obávaš.. Pýtajte sa jej, čo by jej pomohlo, aby sa cítila lepšie. Napr. Skúsme to spoločne vyriešiť. Ak by dcéra nevedela odpovedať, dajte jej vhodné možnosti. Napr. Pomoho by ti mať zapnutú malú lampičku?
Pracovať s emóciami u takýchto malých detí je vhodné aj pomocou knižiek. Výborná je napr. Víla zo šatôčky alebo Škriatok v pyžamku. Môžte si príbehy čítať pred spaním.
Urobte z postele bezpečné a príjemné miesto. Vhodný je napr. aj spoločník do postele nejaká hračka.
Skúste sa pri uspávacom rituály aj striedať s manželom, aby bola dcérka pripravená aj na zaspávanie s inou osobou. Ak to bude dcéra akceptovať, tak to bude pre vás len plus.
Podľa výskumov ak už aj také malé dieťa prežíva určitú formu stresu ukladá sa to v mozgu a následne sa to neskôr môže prejaviť. Či priebeh pôrodu je zodpovedný za aktuálny problém vašej dcérky je ťažké určiť. Skôr tu ide o kombináciu zmien, ktoré možno aktuálne u dcéry nastávajú - osamostaňovanie sa, kognitívne zmeny, fantázia a pod.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička