Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom skoro 5 ročnej dcéry. Keď jej občas niečo poviem zvýšeným hlasom, tak niekedy zosmutnie a spýta sa ma, prečo robí všetko zle.
Nevynadávame jej často, dávame jej najavo aj lásku, chválime ju aj za maličkosti. Tešíme sa s ňou, keď sa jej niečo podarí, povzbudzujeme ju, keď jej niečo nejde.
Dávame jej najavo lásku, a to aj slovne. Preto nechápem, prečo má ten pocit, že robí všetko zle. Nikdy sme jej také nič nepovedali. Som z toho smutná. Nechcem aby mala takého myšlienky. Keď mi to povie, vždy sa jej snažíme vysvetliť, že to tak nie je, že je šikovná a múdra.
Čo nám odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
zdá sa, že dcérka má zrejme narušenú sebaúctu, pokrivený obraz o sebe. Buď si nejakú kritiku vzala osobne, vzala si to za svoje, poprípade často počúvala, že nie je dosť dobrá.
Naozaj neviem, čo za tým môže byť keď píšete, že sa vám nezdá, že by u vás niečo také počúvala. Avšak do hlavy dieťatka nevidíme, a s určitosťou nemôžeme povedať, čo u nej spôsobilo takéto myšlienky. Mohla niečo počuť niekde inde, popr. nejaká konkrétna udalosť na ňu takto zapôsobila.
Vytvárajte jej prijatie a bezpečie. Veľa pracujte s emóciami - prijímajte ich, pomenujte, reflektujte. Aj keď povie, že robí všetko zle, skúste jej situáciu a emóiu zreflektovať. Pomenovať čo ten pocit spôsobilo. Porozprávať sa o tom, opýtať sa čo by jej pomohlo cítiť sa lepšie. Vysvetliť, že ju ľúbite, aj keď zvýšite hlas, že sa stáva, že sa niečo nepodarí, ale že to neznamená, že to je zle.
K situáciám sa môžete vracať aj spätne, rozprávať sa o nich, rozoberať ich.
Nastavujte jej láskavé hranice.
Prejavujte dcérke dôveru, nechajte ju o niektorých veciach rozhodovať, pýtajte sa jej na názor. Dávajte jej na výber a jej voľbu rešpektujte.
Oceňujte ju, skôr sa zamerajte na proces ako výsledok. Snažila si sa a podarilo sa ti to. Vidím ako sa sústredíš. Viem ako dlho si nad tým sedela. Nevzdala si sa. Skúšala si a zvládla si to.
Popisujte situáciu, podávajte informáciu. Skúste sa vyvarovať, kriku,kritike osoby. Nemusí sa vám páčiť nejaké správanie dcérky, ale mala by vedieť, že ju ako osobu prijímate, len jej správanie nie. Komunikujte empaticky, dcérku si všímajte a dávajte jej to slovne najavo. Ukážte jej, že ste tu pre ňu, počúvajte ju, snažíte sa jej rozumieť a zaujímate sa o ňu.
Prejavujte jej lásku, aj fyzicky, sledujte jej signály a napĺňajte jej potreby.
Ak by sa vám zdala situácia rovnaká aj po čase, skúste sa poradiť so psychológom. Je dôležité, aby si dieťa verilo a malo zdravú sebaúctu.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com