Prečo je moje ročné dieťa tak uplakané a nespokojné?

Zodpovedané
29. apr 2019

Dobrý deň,

moja dcéra má skoro jeden rok a od narodenia bola veľmi uplakaná. Od pol roka sa všetko zmenilo ešte k horšiemu. Má problémy so zaspávaním. Keď aj zaspí, stále sa prehadzuje a plače so zatvorenými očami.

Riešili sme to s pediatričkou, nevie nám povedať príčinu. Vraj mám dávať čaj na ukľudnenie. Skúsila som, no nepomol. Boli sme na neurológii a po tejto stránke je všetko v poriadku. Pravidelne plače zhruba každých 30 minút, v horších prípadoch aj každých 15. Celkovo je veľmi živá, často sa nerváči, hnevá, kričí a vyžaduje si pozornosť.

Chápem, že niektoré deti ťažšie spracovávajú podnety z okolia, avšak sme pomaly v koncoch. V noci si častokrát udrie hlavu, dnes sa prehodila až na zem. Menili sme už aj postieľku za posteľ. Stále však putuje a natrafí na hranu, stenu, mantinel skope.

Vylučujem nejaký problém so zubami a podobné veci, pretože to trvá nepretržite už 7 mesiacov. Nie je to občasné.

Som presvedčená, že je to psychologický problém, avšak naozaj neviem, ako postupovať.

Prečo je taká nekľudná?

Ďakujem za všetky rady a skúsenosti

Dobrý deň,

na túto otázku je naozaj ťažké nájsť odpoveď. Dcérka je maličká a deťom v tomto veku sa často menia spánkové návyky a ako ste napísali, rôzne spracúvajú podnety z okolia. V tomto veku sa deti začínajú viac hýbať, vnímajú veci inak a môže sa to odraziť práve na spánku.

Keďže ste vylúčili zdravotný problém, treba pátrať po tom, akú potrebu potrebuje mať dcérka naplnenú. Možno potrebuje byť blízko pri vás, spať s vami v posteli, možno je hladná, niečo ju bolí. Možno potrebuje nejakú spánkovú rutinu, kľudnejšie prostredie, inú stravu... to len tak uvažujem.

Skúste odsledovať kedy sa upokojí, popr. kedy spí pokojnejšie.

Či ide o nejaký o nejaký iný problém by sme zisťovali len ťažko. Takto malé dieťa ku psychológovi nepatrí. Vy viete, či existuje niečo čo by ju mohlo takto rozhodiť, či zažila niečo nepríjemné, traumatické, pre dieťa ťažko zvládnuteľné. Dá sa to zistiť len dôslednou anamnézou.

Ako rodičia by ste mali byť pri nej, dávať jej pocit bezpečia, istoty a lásky. Hladkať ju, objímať, napĺňať potreby.

Ak by ste chceli pátrať po príčine hlbšie, dá sa tak napr. so psychológom, ktorému by ste poskytli viac detailov z vášho života a života vašej dcérky.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com