Dobrý deň
mám obavy o svoje 8 ročné dieťa. Deti v jeho veku sú dosť samostatné, veselé, s chuťou do života, nemajú problém si nájsť nových kamarátov, plynulo rozprávajú a skladajú vety.
Môj syn je hanblivý, čo by mi až tak nevadilo. Má však problém nadviazať nové kamarátstva (s deťmi na sídlisku) a radšej sa sám hrá v piesku. Keď ideme na prechádzku, tak stále pozerá do zeme. Zdá sa mi večne zamyslený. Keď sa ho spýtam čo mu je a prečo je smutný, tak odpoveď znie - nič mi nie je, nie som smutný.
Na otázky odpovedá väčšinou jednoslovne a vyjadrovanie mu robí problém.
Dieťa vychovávam sama, s otcom sa nestýka.
Môže to byť tým, že ho od narodenia vychovávam sama?
Ďakujem
Dobrý deň,
hanblivosť u detí je relatívne normálna. Niektorým deťom trvá dlhšie kým sa osmelia, neradi skúšajú nové veci a dlhšie sa prispôsobujú novej situácii, iné s tým nejaký väčší problém nemajú.
Je nezvyklejšie, ak sa deti hanbia rovesníkov a iných detí.
Mnoho detí z hanblivosti vyrastie počas základnej školy. Problémom sa hanblivosť stáva vtedy ak je dieťa kvôli nej nešťastné a bráni mu robiť a dosahovať veci, ktoré sa od neho očakávajú, popr. ktoré by za normálnych okolností dosiahlo.
Treba dieťa podporovať, vyjadrovať dôveru v neho, stretávať sa so známymi, ktorí majú deti, pomáhať mu rozvíjať sociálne vzťahy, postupne sa osmeľovať.
Môže ísť aj osobnostnú črtu.
Čo sa vyjadrovania týka, treba vylúčiť zdravotný, popr. logopedický problém. Poradiť sa v škole, ako to vnímajú oni.
Ak sa vám zdá neprirodzene smutný, popr. že mu jeho hanblivosť a zádumčivosť znemožňujú fungovať v každodennom živote, skúste sa poradiť so psychológom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com