Prečo dvojročná dcéra začne hneď plakať pri stretnutí s inými osobami?

Dobrý deň,

dieťa vo veku vašej dcérky je v období osamostatňovania sa. Skúša svoju vôľu, no ešte v tomto procese sa neustále vracia k známym osobám.

Je úplne normálne, že dcérka vás potrebuje ako "bezpečnú základňu" aj pri cudzích kontaktoch. Tento strach by sa mal začať vytrácať okolo tretieho roku života. Vtedy sa už dieťatko začne viac zaujímať spoločenský život a spoločná hra aj s inými deťmi. Taktiež si bude váš obraz vedieť udržať v hlávke dlhšiu dobu.

Choďte na to pomaly. Cudzím ľuďom ju predstavujte z bezpečia svojej náruče, alebo si ju posaďte na kolená. Dožičte jej ten pocit bezpečia. Ona bude chvíľu pozorovať. Po čase sa pravdepodobne okuká a zistí, že jej nič nehrozí. Začne sama skúmať prostredie, chvíľu to však bude trvať.

Podporujte ju pri spoločenských aktivitách a vnímajte jej aktuálne emócie. Začnite skôr pozvaním druhých detí do známeho domáceho prostredia. Ubezpečujte ju, že ste na blízku, že sa na ňu pozeráte, prípadne, že ju prídete skontrolovať.

Vyčleňte si spolu hračky, ktoré požičia aj svojmu "kamarátovi". Prípadne buďte kreatívna a podporuje dcérku nech vopred pripraví pre iných nejakú pozornosť, kresbu, čokoľvek.

Zrkadlite u nej emócie, to čo vidíte. Napríklad: Vidím, že máš strach. Je tu pre teba asi veľa detí. Ako by som ti ja mohla pomôcť? Teda pokiaľ už rozpráva. Dajte jej nejaké návrhy. Pomôže ti, keď pôjdeme k nim spolu, aby ste sa zoznámili?

Tým, že dieťaťu emóciu pomenujete učí sa spojiť si telesný pocit s danou emóciou a jej pomenovaním si rozširuje slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.

Zároveň sa dieťa cíti prijaté a v bezpečí. Dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť. Prehlbuje to aj celkovú dôveru medzi dieťaťom a rodičom.

Oceňujte ju pri tom, keď sa dokáže pri niekom pekne hrať aj bez vašej prítomnosti. Jednoducho len opíšte situáciu: Vidím, že sa spolu pekne hráte. Vidím, že sa hráte s bábikou.

Vytvárajte jej bezpečné a prijímajúce prostredie. Venujte jej pozornosť, prejavujte veľa lásky. Sledujte jej signály a napĺňajte jej potreby. Dcéra vás potrebuje. Ďalej vytvárajte dcére prostredie, v ktorom sa môže rozvíjať. Nechajte ju robiť všetko čo už sama môže dokázať. Tak jej ukážete, že jej dôverujete.

Buďte pre dcérku dobrým príkladom, pretože od vás sa učí aj nápodobou. Ak vy budete komunikovať s novými ľuďmi či kamarátmi priateľsky, tak vaša dcérka vás pri tom bude pozorovať a po čase možno začne napodobňovať toto správanie.

Ak by to pretrvávalo dlhodobejšie a dcérka by sa ťažko adaptovala na škôlku, prípadne by sa jej prejavy strachu aj v tomto období stupňovali, tak vyhľadajte odborníka.

Prajem veľa zdaru.