Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom dcérky, ktorá bude mať čoskoro 8 rokov. Začala klamať v banalitách. Pre ňu by sa niekedy nerátal deň, kedy by v niečom nezaklamala.
Na konci minulého roku za odmenu za zber papiera dostala výlet a opekačku s deťmi. Prišla domov uplakaná, že jediná nedostala žiadnu špekačku a bola celý deň hladná. Tak si hovorím, že sa popýtam družinárky. Nakoniec sme skončili u zástupkyne, ktorá bola z toho dosť smutná. Vyšlo najavo, že špekačku mala a nechápali sme prečo to urobila.
Myslela som si, že jedna hanba jej stačí a že sa poučila. Ale klame stále v drobnostiach a ja už neviem ako to riešiť.
V škole je šikovná pokiaľ sa sústredí. Učí sa na jednotky. Ak je hlavou niekde inde, tak už stihla dostať aj päťku. Triedna učiteľka hovorí, že nechápe.
Čo nám odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
dcérka zrejme svojim správaním niečo získava. Niečo jej to dáva.
Klamanie je správanie, ktoré vidíme na povrchu. Je síce nežiadúce a najradšej by sme ho odstránili, avšak na to treba ísť trošku hlbšie.
Za správaním sa skrýva nejaká emócia a za ňou potreba.
Možno sa cíti neisto, má potrebu nejakej istoty, niekam patriť, potrebu bezpečia, kontroly, bojí sa, že inak ju nebude mať niekto rád a klamstvo jej funguje ako prostriedok na napĺňanie potreby. To je príklad, ale zhruba takto to funguje.
Odporúčam dcére vytvárať bezpečné a prijímajúce prostredie. Poskytovať empatickú reakciu a pracovať s emóciami. Priznať jej ich, zreflektovať.
Je dôležité, aby dcéra vedela, že aj keď nesúhlasíte s jej správaním, stále ju ľúbite a máte radi. Potrebuje sa cítiť prijatá ako človek. Budujte jej sebaúctu. Skúste jej dôverovať, rešpektovať jej rozhodnutia, dajte najavo, že sa jej snažíte rozumieť.
Za klamstvo môžete vyvodiť nejaký dôsledok, veľa závisí od konkrétnej situácie, klamstva. Pomenujte jej situáciu, možný zámer. Dajte hranicu, pravidlo. Zrejme si si myslela, že keď nás oklameš, získaš toto. Chcela si, aby bolo po tvojom. Zdalo sa ti, že to tak bude ľahšie. Bála si sa povedať nám pravdu, že by sme sa nahnevali. Je pre mňa dôležité hovoriť si pravdu, aby sme si mohli veriť.
To je len pár príkladov ako komunikovať s prijatím, bez odsúdenia osoby, ale len činu.
Oceňte, keď povie pravdu. Vážim si, že si nám povedala pravdu. Muselo to chcieť odvahu.
Píšete, že dcéra len začala klamať. Udiala sa u nej nejaká zmena? Doma, popr. v škole? Treba pátrať, popremýšľať.
Možno by bolo namieste navštíviť aj psychológa.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com