Prečo 7,5 ročný syn plače na súťažiach?

Zodpovedané
4. mar 2020

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom 7,5 ročného syna, ktorý už tretí rok trénuje judo. Je celkom šikovný, ale má problém v hlave.

Keď sa už konečne po dlhšej dobe odhodlal ísť na súťaž, tak takmer nikdy nedokončil zápas, lebo sa rozplakal. Hoci aj zápas vyzerá tak, že vyhrá, on to vzdá. A to preto, lebo sa bojí.

Minule jeden vyhral, tak trošku nadobudol sebavedomie. Do ďalšieho zápasu išiel už nervózny. Ten prehral. Z tretieho zápasu odstúpil, lebo sa bál.

Inak je veľmi bezprostredný, zhovorčivý, živý, papulnatý, tvrdohlavý, nemá problém v kolektíve a je vodcovský typ Toto naozaj nechápeme.

Keď niečo nemusí, tak to robiť nebude. Keby nemusel chodiť na judo, tak by tam nechodil.Nie som zástancom, že nenútiť ho. Keby ho nenútim, tak by nerobil nič. Keď je už na tréningu, tak rád trénuje.

U neho bol vždy problém so všetkým. Nič nechcel robiť, ale keď to potom robil, tak bol šikovný. To isté bolo s bicyklovaním, s lyžovaním.

Ako mu môžem pomôcť?

Nikdy sme nechceli, aby vyhrával. Po jednom veľkom cirkuse sme mu povedali, že na súťaže chodiť nemusí. To on sa rozhodil sám ísť na súťaž.

Prečo sa tak správa?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

na otázku prečo sa odpovedať nedá. Príčina býva hlbšie a mnohokrát ju nie je vidieť a nepozná ju ani samo dieťa.

Zdá sa, že v určitých situáciách syn stratí istotu, neverí si a zrejme sa odpíše skôr ako niečo vyskúša. Mohlo by to poukázať na nízku sebaúctu.

Tieto deti zväčša v kolektíve problém nemajú, naopak, prejavujú sa ako veľmi sebavedomé až drzé. Väčšinu času je to však akýsi druh obrany, deti si tak kompenzujú pocit neistoty.

Samozrejme, tá príčina môže byť aj iná. Strach, tréma.

To správanie, ktoré vykazuje je spustené nejakou emóciou. Je dôležité tieto synove emócie prijať, pomenovať ich, odzrkadliť. Aby syn videl, že je pre vás dôležitý, že ste tam preňho, vnímate ho, snažíte sa mu rozumieť. Tá emócie je preňho reálna, nemá teda zmysel ho presviedčať o opaku, bagatelizovať, skúšaj ju potlačiť. Tým by ste synovi len dali správu, že to, čo cíti, nie je dôležité.

Máš strach. Je ti nepríjemné súťažiť. Bojíš sa to vyskúšať, zrejme si myslíš, že spadneš. atď.
Pýtajte sa ho spätne čo by mu v tej situácii potreboval, čo by mu pomohlo to prekonať, či by ste mu nejako vedeli pomôcť vy.

Za emóciou je ukrytá nejaká potreba, ktorá to celé spúšťa. Následné správanie funguje ako zdroj jej napĺňania. Sledujte teda synove signály a napĺňajte jeho potreby.

Syna oceňujte. Viem, že to pre teba bolo ťažké, ale skúsil si to. Nevzdal si sa.
Prejavujte mu dôveru, nechajte ho o určitých veciach rozhodovať a jeho voľbu rešpektujte. Komunikujte empaticky.

Venujte mu pozornosť, prejavujte lásku. Krik, vyhrážky, popieranie jeho prežívania, tresty - to všetko narúša dôveru, vzťah, istotu a navodzuje pocit nebezpečia.

Porozprávajte sa s ním v kľude aj o súťažiach. Ako sa tam cíti, kde to cíti v tele, či tam chce chodiť, čo by mu pomohlo v tom stave. Súťaž spôsobuje veľký stres každému a každý pri strese reagujeme inak, jeho stratégia je zrejme útek. Vzhľadom na mieru záťaźe, ktorú mu to, zdá sa, spôsobuje, by som účasť na súťažiciach zvážila.

Zdá sa, že syn je citlivý a mnohé situácie vníma ako náročné a zaťažkávajúce. Možno by pomohla aj konzultácia so psychológom, aby ste do budúcna mali istotu, že sa to nebude zhoršovať.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com