Prečo 5 ročný chlapček nemá rád svoju 2,5 ročnú sestru?

Zodpovedané
2. dec 2019

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom nášho problému. Náš syn má 5 rokov, dcérka má 2,5 roka. Keď sa nad tým zamyslíme, tak syn ako keby nikdy sestričku neprijal. Od začiatku sme si vždy našli na neho čas, buď ja alebo manžel. Snažili sme sa, aby sa necítil odstrčený.

V poslednej dobe, asi to je aj pol roka je k sestre hrozne zlý. Ide okolo neho a on ju bezdôvodne strčí a ona spadne. Mala sa hrá, on príde a zoberie jej to, lebo on to teraz potrebuje. Nebodaj ma niečo čo je jeho a koniec.

Dcéra si tiež nedá skákať po hlave, tak je u nás denne krik a zvada, plač oboch. Už som aj spravila to, že keď sa bili, rozdelila som im hračky do vlastných izieb a to zasa starší kričal, že chce sestru naspäť. Ona ho zbožňuje, delí sa s ním a on je na ňu hnusný.

Druhý problém je ten, že ak mu niečo zakážeme, tak pustí taký jakot, že ho asi počujú až do vedľajšej bytovky. Ale to presne vidíme, že to nie je úprimne. Tlačí to a hučí ako siréna. Ten hnev chápem a aj jeho reakciu. Bolíme sa, že sestričke ublíži.

Prečo sa synček takto správa?

Čo nám odporúčate?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

narodenie súrodenca predstavuje pre dieťa hrozbu, nebezpečenstvo. Ohrozuje jeho pozíciu, dieťa môže nadobudnúť pocit, že prišlo o rodičov, že už ho neľúbia, že majú radšej bábätko.

Dcérka sa narodila v synovom citlivom období a jeho správanie zrejme vyplýva zo straty istoty, pocitu bezpečia, možno sa už necíti taký prijatý.
Funguje žiarlivosť, rivalita, to celé podmienené aj strachom.

Synovi treba emócie priznať. Keď dcérku napríklad strčí, pomenujte mu to. Zdá sa, že sa na ňu hneváš. Vidím, že ťa asi niečím nahnevala. Rozumiem, že ťa to naštvalo.
Poprípade, zdá sa, že chceš mať všetko čo má sestra. Je pre teba ťažké sa so sestrou podeliť.

Zároveň však treba dať hranicu. Nemôže ju biť ani strkať. Stanovte limit. Ľudia ale nie sú na bitie, na strkanie.
A nakoniec dajte alternatívu - môžeš udierať do gauča.

Tiež môžete dať fyzickú hranicu, postaviť sa medzi nich, popr. synovi chytiť rúčky.
Môžete skúsiť aj, bojíš sa, že už máme radi len sestričku. Ak na to bude príležitosť, moment. Takýmto štýlom pátrajte po tom čo cíti. Zároveň mu tak vyjadrujete, že ho vnímate, počúvate a pokúšate sa mu rozumieť.

Tak isto aj pri tom, keď kričí. Je prirodzené, že sa hnevá keď niečo nie je tak ako by chcel. Pomenujte mu to. Hneváš sa. Chcel si to ináč. Takéto empatizovanie a pomenovanie emócii prispieva k tomu, aby sa upokojil, aby začala fungovať mozgová kôra.

Synovi poskytujte bezpečie a prijatie. Tak ako sa správa sa správa z nejakého dôvodu. Je za tým skrytá emócia, a za ňou potreba. Možno takto získava pozornosť, poprípade má pocit, že sa mu všetko rúca a takto si nahrádza pocit, že to má pod kontrolou. Môže byť za tým čokoľvek.

Prejavujte mu lásku, poskytujte fyzický kontakt, ubezpečujte ho. Oceňujte, dávajte dôveru, nechajte ho o niečom rozhodovať, dávajte mu zodpovednosť.
Pracujte s emóciami a hranicami, poskytujte empatickú reakciu.

Ak skúšate veľa a nič nefunguje, skúste to inak. Veľa je o komunikáciu. Odporúčam aj návštevu psychológa.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com