Prečo 1,5 ročná dcérka využíva plač ako reakciu na každý podnet?

Dobrý deň,

je prirodzené, že deti, keď sa im nedarí, alebo keď sa niečo nedeje podľa ich predstáv, plačú. Niektoré viac, iné menej. Niektoré deti sú citlivejšie ako druhé a niektoré druhy podnetov prežívajú intenzívnejšie.

Dcérka je maličká, všetko je pre ňu nové, všetkému sa učí. Niekedy sa to rodičom zdá ako maličkosť, ale pre dieťa to môže byť celý svet. Správanie vyplýva z nejakej potreby, poprípade si ním pomáha zvládnuť ťažké situácie.

Nechajte jej emóciám voľný priebeh a pomenujte jej ich. Týmto spôsobom sa dieťa upokojuje a umožňuje mu to spájať si telesný pocit s pomenovaním emócie. Formuje sa emocionálna inteligencia. Navyše má dieťa pocit, že ho počúvate, ste pri ňom, snažíte sa mu rozumieť a že ho prijímate. To je pre dieťa veľmi dôležité, potreba prijatia je jedna zo základných.

Reagujte na ňu vnímavo a citlivo. Vnímajte jej signály a napĺňajte jej potreby.

Keď robí niečo, čo si neželáte, čo sa u vás doma nerobí, nastavte dcérke jasné hranice v troch krokoch:

1. Pomenovanie správania, opis situácie.
2. Zadanie hranice/limitu.
3. Ponúknutie alternatívy.

Primárne však treba upokojiť a prijať emócie a ich prejavy.

Dcérka potrebuje sprevádzanie v náročných chvíľach. Len vy jej môžete ukázať a ponúknuť iné stratégie zvládania emócií, vy ju nimi môžete sprevádzať a pomôcť jej ich zvládnuť, uvedomiť si.

Ako vravím, je malá. Dlhé vysvetľovanie nemá zmysel. Skúste pár slovné vety. Očný kontakt. Kľaknúť si na jej úroveň. Objatie. Rešpektujúci prijímajúci prístup.