Prechod z jasiel do škôlky a hryzenie detí. Čo nám odporúčate?

Dobrý deň,

naučiť dieťa hranici, keď v problémovej situácií nie ste prítomní, bude náročnejšie.

Treba si uvedomiť, že aj toto správanie dcérky má nejaký význam, niečo je to dáva, kvôli niečomu tak koná. Za správaním sa skrýva emócia a za ňou potreba. Niečo jej to teda prináša.
Samozrejme však, toto správanie žiadúce nie je a na naplnenie potreby by mala mať nejakú inú alternatívu. Rozprávajte sa s ňou o tom spätne, doma v kľude.

Dcérka je ešte relatívne malá, zažila zmenu, valcujú ju emócie a navyše je v období kedy sa učí hraniciam. Môže volať po pozornosti, testovať hranice. Odráža to jej prežívanie.

Veľmi dôležité je prijatie a bezpečie.
Odkomunikujte dcérke situáciu, emóciu a vyjadrite pochopenie. Komunikujte empaticky.
Počuli sme, že sa v škôlke niečo stalo a bolo tam aj hryznutie.
Chvíľu môžte počkať či sa nerozhovorí. Otvorené konštatovania dávajú priestor na vyjadrenie. Nesúdia, nie sú ohrozujúce, nabádajú.

Prijímajte a zrkadlite jej emócie. Možno si sa na niekoho nehnevala. Niečo sa stalo a si hryzla. Asi sa dialo niečo čo sa ti nepáčilo. Bolo to tam pre teba ťažké.
Nastavte limit. Ľudia ale nie sú na hryzenie. Skúste nájsť alternatívu do čoho by v škôlke mohla hryznúť, popr. ako by to mohla zvládnuť - zadupať si, udrieť do stola, odísť zo situácie.

Pýtajte sa jej. Čo by ti pomohlo cítiť sa lepšie? Zvládnuť to? Je niečo čo by si mohla spraviť, aby to bolo lepšie? Skúste jej dať nejaké návrhy.

Zdôraznite, že rozumiete, že to muselo byť pre ňu ťažké, ale nastavte hranicu.
Je dôležité, aby cítila, že ju ako osobu s jej emóciami prijímate, akurát neprijímate jej správanie.

Nesľubujte odmeny, netrestajte, nevyhrážajte sa.

Dcéru si všímajte. Reagujte na jej signály a adekvátne napĺňajte jej potreby. Komunikujte s ňou empaticky. Je dôležité, aby cítila, že ste pri nej že ste tu pre ňu, počúvate ju, snažíte sa jej rozumieť a zaujímate sa.

Prejavujte dcérke dôveru. Nechajte ju o niektorých veciach rozhodovať a jej voľbu rešpektujte. Oceňujte ju.

Dávajte jej doma dostatočný priestor na voľnú hru, avšak buďte pri nej. Mnohé veci si deti dokážu prehrať a spracovať počas hry.

Ťažko povedať čo sa v nej deje. Jej správanie môže byť reakciou na zmenu, na správanie niekoho iného. Nesúďte ju teda, nevravte jej, že je zlá že je niečo jej vina. Pracujte s tým. Aj doma dbajte na zadávanie hraníc v tých troch krokoch a na ich dodržiavanie.

Ak by to neprestávalo, začalo by sa objavovať nejaké iné znepokojivé správanie, nevedeli by ste si rady, skúste po príčine pátrať aj s odborníkom.