Dobrý deň,
mám dosť závažný problém a potrebujem pomôcť a poradiť. Viem, že sa to asi stalo mojou vinou, ale dosť času som trávila u svojej babky, teda môjho syna prababky a teraz sa preto dosť trápim.
Neviem si s tým rady. Moja babka je divná povaha a syn sa na ňu namotal. Keď zaplakal, tak hneď ho brala na ruky. Potom ako prestala rešpektovať moje požiadavky, aby to nerobila, tak som tam prestala chodiť. Lenže dieťa si dobre pamätá a keď ju vidí nepotrebuje nikoho, len ju. Keď ju nevidí a není v jej blízkosti, tak vtedy vidí aj mňa aj otca.
Lenže moja babka je šťastná ako sa syn chová. Aj keď príde na návštevu, tak hneď ho berie na ruky. Ona vie, že nám sa to neľúbi. No odchádza domov urazená a s plačom. Trápi ma to a neviem čo robiť, aby sa od nej odpútal. Na nikom není tak naviazaný ako na nej.
Som z toho nešťastná, syna veľmi milujem, no vadí mi to, čo sa s ním a s jeho prababkou deje.
Ako reagovať a čo mi odporúčate?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
vzťahy s príbuznými bývajú veľkým kameňom úrazu. Ich správanie by sme možno zmeniť chceli, ale nedokážeme, nevieme, nie je to v našich schopnostiach. Môžeme naše priania a želania odkomunikovať nejakým spôsobom, predniesť naše požiadavky, ale viac nie.
Jediné správanie, ktoré dokážeme a vieme spoľahlivo zmeniť je naše. Vy rozhodujete o tom, či sa s určitými ľuďmi stretávať budete alebo nie. Treba ale potom rátať s možnými dôsledkami. S rodinou je to náročné.
Treba si zvážiť pre a proti a rozhodnúť sa tak, aby to bolo v záujme vašom a vášho dieťaťa. Vyhodnoťte si, či by vám stálo za to, keby ste sa s prababkou nestýkali, popr. či ste z nejakých vecí ochotní kvôli prababke poľaviť.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com