Pomôže terapia hrou zvládať emočne vypäté situácie?
ZodpovedanéDobrý deň,
máme tri dcérky. Prostredná má 4 roky a 8 mesiacov a je introvertný typ. V škôlke sa dlho adaptovala a drží sa viac od detí. Hlavne zo začiatku pri hre vytvárala iba dvojicu s pani učiteľkou. Častejšie sa drží bokom a hrá sa často aj sama. Inak je to veľmi hravé dieťa, komunikatívne. V škôlke s ňou nemajú problémy. Je samostatná, poslúcha, rešpektuje, pomáha učiteľke pri zdobení pri nejakej príležitosti a pod. rada. Bližšie kontakty dokáže mať skôr v rodinnom a známom prostredí a s osobami, aj deťmi, ktoré stretávame pravidelnejšie. Takí rodinní známi. Ale sama napríklad na ihrisku veľmi vzťahy nenadväzuje, skôr prostredníctvom staršej sestry (6 r.) . Tá je v tomto presný opak.
Všimli sme si u nej, že má rada poriadok, usporiadanosť. Vidieť to na jej výtvoroch, tiež ako si veci ukladá, ako vráti niečo, ak sa to presunulo aj pri hre inam.
Keď sa nazlostí, hnevá, pociťuje frustráciu, zvykne reagovať aj agresívnejšie. Hádže vecami okolo, udrie, kope nohami, vrieska, kričí na nás choď preč. Keď ju mám snahu vziať k sebe, na ruky, myká sebou, plače až to prejde do nezastaviteľného vzlykania. Má vôbec všeobecne silný hlas a pri takýchto záchvatoch to dá zabrať. V škôlke sa tak v menšej intenzite prejavila iba raz na začiatku. A to vtedy, keď išli na prechádzku, tak musela ísť staršia sestra s nimi, ale odvtedy to nespravila. Deje sa to doma, ale aj vonku to spraví.
Čo sa týka chápania a vnímania, porozumenia, tak nebadáme u nej problém. Je učenlivá, chápe, rešpektuje viacmenej aj požiadavky, komunikuje bez ťažkostí, chápe, reaguje správne.
Mali sme občas aj problém v noci, keď sa zobudila strašne kričala, mykala sebou, akoby ani nevnímala. To sa už ale dlhšie nestalo. Badali sme to aj pri splne.
Neviem, či to vnímať aj ako nejaký väčší psychický problém, alebo možno kombinácia povahy, pozície v súrodeneckej konštalácii. Máme ešte najmladšiu dcérku 1 a pol ročnú. Minulý rok sme sa sťahovali, popri tom sa narodila najmladšia dcérka, začala jej škôlka.
Počula som o terapii hrou.
Môže nám pomôcť zvládať tieto emočne vypäté situácie?
V čom je problém a ako ho máme riešiť?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
terapia hrou je účinná pri mnohých problémoch, aj deťom s emočnými výkyvmi.
Z toho čo píšete sa mi ťažko určuje v čom je problém, a či vôbec nejaký je. Opísali ste správanie priemerného skoro 5 ročného dieťaťa.
Je prirodzené, že deti, keď sú nahnevané a frustrované, konajú impulzívne a niekedy aj agresívnejšie. Samozrejme nie všetky, ale vyskytuje sa to často. Treba s dieťaťom pracovať, nastavovať hranice, zrkadliť a rozprávať sa o emóciách a možných reakciách na ne.
Možno je dcérka senzitívnejšia, ja však nejaký veľký problém v tom čo ste napísali, nevidím. Ono sa to však ťažko určuje takto na diaľku. Je pravda, že prekonala relatívne veľa zmien, a niečo z jej správania môže byť aj ich dôsledkom. Terapia hrou v tomto môže určite pomôcť.
Dajte na svoju intuíciu.
Ak máte pocit, že dcérka je senzitívna, nedarí sa vám s ňou v emočne vypätých situáciách komunikovať, máte pocit, že je toto správanie časté a dcérka mnohé situácie zvláda ťažko a rieši ich týmto spôsobom, obráťte sa na psychológa. Alebo rovno na niekoho kto robí terapiu hrou a hľadajte spolu cestu.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com