Po narodení bábätka máme problémy s dvojročnou dcérou. Čo nám odporúčate?

Dobrý deň,

zdá sa, že narodenie súrodenca zvláda vaša dcérka ťažko. Určité zmeny sú v poriadku. Niektoré deti prestanú rozprávať, jesť, udeje sa tzv. regres. Majú výbuchy hnevu, kričia na rodiča, alebo naopak, stanú sa pasívnymi. Zmeny by zväčša mali mať obmedzené trvanie.

Súrodenec sa dcérke narodil vo veľmi citlivom veku. Mala by pociťovať čo najmenšiu zmenu. Treba, aby sa cítila dôležitá a ľúbená. Ubezpečujte ju o oboch, oceňujte ju a vyjadrujte lásku. Ak ste mali nejaké rituály s ňou, je dobré ich zachovať.

Prijímajte jej emócie, zrkadlite ich, pomenujte situáciu. Dajte jej najavo, že sa jej pokúšate porozumieť. Kľudne aj s jedlom. Všimla som si, že nechceš papať. Asi sa niečo deje. Možno sa cítiš zle.

Zdá sa mi, že si myslíš, že ťa už máme menej radi. Tuším sa bojíš, že keď sa narodilo bábätko, na teba už nebudeme mať čas. (To sú len príklady, lebo predpokladám, že je to spojené s príchodom súrodenca.)

A takýmto podobným spôsobom, ako keby hľadajte a pátrajte po jej pocitoch. Uistite ju, že keby čokoľvek potrebovala, že ste tam pre ňu. Kľudne pomenujte aj svoje pocity, že by ste radi vedeli čo sa deje, že vám to je ľúto.

Práve v náročných chvíľkach skúste pozbierať všetku trpezlivosť a venovať sa jej, trpezlivo ju posprevádzať jej pocitmi.

Venujte jej pozornosť, citlivo reagujte na jej potreby. Kedykoľvek sa dá, buďte s ňu sama. Potrebuje vedieť, že všetko je tak ako predtým, že vaša láska k nej príchodom súrodenca nie je ohrozená. Teraz vás veľmi potrebuje.