Dobrý deň,
moje dieťa má skoro 18 mesiacov. Keď sa mu niečo nepáči, tak reaguje hneď krikom a plačom.
Ako dieťaťu zabrániť v plači?
Napr. je na dvore a ide chytiť predmet, ktorý je pre neho nevhodný (ostrý). Tým, že mu človek povie "nie, nechytaj to" - tým tomu nezabránim.
Je vždy potrebné, keď rodič nechce niečo dovoliť dieťaťu, aby mu vždy odpútal pozornosť niečím iným?
Ak áno, tak čím?
Susedia si následne môžu myslieť, že to dieťa tam asi režem, lebo tak začne kričať. Na to mi aj mama povie, že čo mu tam robím. Cvičíme Vojtovku, aj možno preto je precitlivejšie.
Ako docieliť kľudné prebaľovanie?
Syn reaguje zatiaľ len na moju matku. Keď mu niečo nedovolí, tak ju štípe. Možno cíti aj to dieťa, že moju matku nemusím a dakedy si nadávame aj pred dieťaťom. Ale nie veľkým krikom.
Môže tomu dieťa rozumieť, aj keď nerozpráva?
Ďakujem
Dobrý deň,
položili ste mi niekoľko otázok, takže sa pokúsim postupne zodpovedať na každú z nich. Rozhodne vám rozumiem a chápem, že takéto situácie nie sú pre vás príjemné. A to najmä vtedy, keď ste stredobodom pozornosti niekde vonku.
Akonáhle batoľa začne loziť, alebo chodiť, tak zároveň chce všetko objavovať. Je to pre neho prirodzený inštinkt skúmať rôzne veci v prostredí. Ďalej začína byť v procese uvedomovania si seba samého a svojej nezávislosti. Syn skúša svoju vôľu a je úplne prirodzené, že cíti frustráciu, keď mu je v tom zabránené.
Krikom a plačom sa vysporiadúva s nahromadeným napätím, pretože inak to ešte nedokáže. Niektoré deti majú tieto prejavy výraznejšie iné menej.
Lepšie je vždy konať preventívne ako niečomu zamedzovať. Najlepšie v tomto prípade je odstrániť z okolia všetko nebezpečné, prípadne predmety vyššie, kde nedočiahne. Aj keď mi je jasné, že nie všetko sa odložiť dá.
Pri zadávaní hraníc skúste využívať radšej slovíčko STOP. Je to pre dieťa menej dvojzmyselné slovo. Tak isto využívajte príkazy skôr pozitívneho charakteru. Deti v tomto veku majú ešte problém pochopiť negácie. Napr. miesto nechytaj povedzte radšej: Toto musí ostať na mieste. Nechoď tam, radšej ostaň pri mne.
Pokiaľ je to možné, hranice zadávame pokojne tak, že si k dieťaťu čupneme a pozeráme na neho. Vždy mu dáme možnosti výberu inej aktivity (Chcel by si skúmať túto skrinku, ale táto skrinka teraz musí ostať zatvorená, môžeš preskúmať túto krabicu a pod.).
Nemôžeme očakávať od syna v tomto veku, že vám aj pri takto zadanej hranici bude fungovať ako hodinky. Niekedy budete môcť zadať hranicu niekoľkokrát avšak nikdy od svojej hranici nepopusťte.
V niektorých situáciách sa dajú riadiť pohyby dieťaťa. Napríklad, keď chce ťahať kvety, skúste si ku nemu čupnúť, povedať stop a ukázať "takto jemne pohladkáme kvietok". Ak sa vyberie nesprávnym smerom, treba ho chytiť a nasmerovať inde. Je to lepšia alternatívna ako zakričať.
Dieťaťu zjednodušíte život, keď mu ukážete čo presne má robiť. A nie to, čo nechcete, aby urobilo. Ešte nie je schopné zastaviť svoje impulzy vlastným rozhodnutím.
Ak by nastal príliš veľký výbuch emócií, odneste ho na pokojné miesto. Buďte pri ňom. Ak vám dovolí, tak ho objímte. Následne po chvíli, keď emócie trochu odznejú mu zadajte hranicu. Povedzte, že prečo nemohol danú vec urobiť a aj možnosti výberu vhodných aktivít. Dajte mu najavo, že ste pri ňom a že sa snažíte mu rozumieť a zaujímate sa. Dieťa potrebuje cítiť, že ho vnímate - aj keď ešte možno nerozpráva. Ľahšie ho nakloníte k spolupráci.
Ak dieťa zvládlo svoje emócie, mali by sme ho za to oceniť. Napr. Oceňujem, ako si to dobre zvládol. Alebo - Vidíš spoločne sme to zvládli a pod.
Dávať dieťaťu nejakú materiálnu odmenu alebo maškrtu v týchto prípadoch neodporúčam. Dostanete sa tak do začarovaného kruhu, pretože sa naučí, že za záchvat zlosti dostane odmenu a bude si tak vyžadovať ešte viac pozornosti, aby svoj cieľ dosiahol. Potrebuje si svoje emóciu odžiť. Má právo sa aj hnevať a aj byť sklamaný. Vy v tej situácií buďte pri ňom a prijmite ho s láskou.
Čo sa týka vás a vašej matky, tak dieťa je veľmi vnímavé. Má schopnosť odčítať naše emócie. Preto sa často krát môže stať, keď ste vy v zlej nálade problémový môže byť aj váš syn. Dobré mu je to vtedy pomenúvať. Maminku teraz niečo nahnevalo, avšak teba ľúbi napriek tomu, že sa hnevá na starkú.
Čo sa týka prebaľovania, neviem konkrétne aký máte problém, či syn pri tom plače, protestuje, alebo nevie vydržať na mieste. Preto sa k tomu neviem adekvátne vyjadriť. Z vlastnej skúsenosti viem, že je dobré dieťa niečím zaujať. Najlepšie v tom zaberajú bežné predmety ako hrebeň, zavreté fľaštičky. Čo uznáte za vhodné. Majte vždy pár k dispozícií na výmenu, aby sa sústredil na to a nesnažil sa protestovať.
Venujte pozornosť aj dennému režimu, teda napríklad spánku. Dajte mu možnosť vybiť energiu napr. vonku kde je to bezpečné. Deti sa tak dobre ventilujú a prežívajú menej negatívnych emócií.
Prijímajúcim, láskavým postojom k synovi v bezpečnom prostredí to spolu určite zvládnete.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička