Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom 5,5 ročného syna. V škôlke slávili Silvester a ostávali spať v škôlke. Učiteľka mi volala o 17tej hodine, že syn chce ísť domov a je úzkostlivý. Tak išiel domov.
Odvtedy sa stále pýta, či po neho prídeme, či ho tam nenecháme. Keď niečo zle urobí, rozplače sa a vraví, že ocko po neho nepríde, že ostane v škôlke. V škôlke sa cez deň niekoľkokrát opýta, či prídeme po neho.
Ubehli už dva mesiace, synovi všetko vysvetľujeme, rozprávame sa s ním, no on stále takto reaguje.
Ako mu môžme pomôcť?
Ďakujem
Dobrý deň,
zdá sa, že má syn strach. Možno na toho Silvestra pocítil silný strach a nejako to v ňom zostalo.
Čo potrebuje je empaticky mu zreflektovať emóciu: Máš strach, že po teba neprídeme. Že zostaneš sám. Popr. Je ťažké zostať tu bez nás. Vysvetliť, že sa určite poňho vrátite. Ubezpečovať ho, že sa nič nezmenilo, že ho ľúbite.
Je potrebné, aby sa cítil ľúbený a v bezpečí. Tiež, aby vedel, že aj keď sa napr. nahneváte, tak ho stále ľúbite, že to nič na veci nemení. Že hnev je normálny a prirodzený. Môže sa kľudne hnevať a vy budete stále pri ňom.
Pokiaľ by sa to nezlepšovalo, prejavy smútku by už boli podľa vás neprimerané a ovplyvňovalo by to jeho a váš každodenný život, skúste navštíviť psychológa.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com