Muž sa nechce zmieriť s tým, že syn je autista. Ako mu pomôžem?

Dobrý deň,

pred troma mesiacmi našmu štvorročnému synovi diagnostikovali detský autizmus.

Od narodenia som videla, že niečo nie je v poriadku. Syn začal neskoro chodiť, nerozpráva funkčne do dnešného dňa, vyhýbal sa rovesníom. Keď už bol s nimi, tak sa hral oddelene.

Keď nastúpil do škôlky, učiteľky mali naňho ťažké srdce. Podľa nich bol nevychovaný, nepočúval, nespolupracoval, robil si čo chcel, stále bol v pohybe. Konflikty s učiteľkami boli na dennom proriadku.

Začala som to riešiť so psychologičkou, ktorá nás odporučila na diagnostiku. Pani lekárka nám v priebehu hodiny sledovania syna stanovila diagnózu DA. Manžel sa s tým nechce a nevie zmieriť. Ani svokra mi nepomáha. Stále tvrdia, že autistu som z neho spravila ja ako ospravedlnenie svojej neschopnosti učiť syna nové veci a ovládať jeho temperament.

Muž neberie do úvahy jeho netypické správanie, akým je opakovanie slov, echolálie, hranie mimo detí, časté zmeny nálad, agresivita, vyhradené oblasti záujmu, negatívne reakcie na zmeny. Podľa neho to syn len skúša, provokuje ho, vyžaduje si za každú cenu spoločnosť. Stále naňho kričí, núti ho robiť veci, ktoré jeho rovesníci už bežne zvládajú. Napr. jazda na bicykli či rozprávanie.

Neviem či nechce, alebo nevie pochopiť, že náš syn potrebuje trpezlivejší prístup. Odmieta s ním podstúpiť terapie, iné vyšetrenia. Podľa neho je v poriadku. Všetky vzájomné rozhovory končia hádkami. Aj ja som v kútiku duše verila, že syn je poriadku a trvalo mi, kým som sa s tým vyrovnala a zmierila. Viac ma bolí a ubíja to, že manžel, nechápe túto situáciu. Bojím sa, že nesprávnou prácou či stagnáciou synovi viac ublížime ako pomôžeme.

Ako muža presvedčiť, že syn z toho nevyrastie?

Ako na neho, aby pochopil, že my sme tí, čo mu musia pomôcť?

Za odpoveď ďakujem