Muž nerešpektuje moju výchovu. Ako postupovať?

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom môjho problému. Manžel chodí dosť neskoro domov z práce. Z pravidla okolo siedmej aj o pol ôsmej, zriedka po šiestej.

Máme staršiu čerstvo trojročnú dcéru a malú 6 mesačnú. Žijeme v zahraničí a o dcéry sa starám sama.

Ide o staršiu dcéru, ktorá príchodom mladšej hrozne od počiatku žiarli. Muž malú nesmel vôbec chytiť na mňa paradoxne nežiarlila. Keď niečo zriedka tak už len vtedy, že chce momentálne niečo robiť a ja držím malú proste sa mi v tom momente nedá tak robí scény, ale muž nemôže mladšiu vyložene ani chytiť. Časom to je už lepšie, ale stále to trvá.

Problém je momentálne vo výchove.

Dcéra začína celej rodine hrozne rozkazovať. Sme rodina, v ktorej nič nechýba. Dcéra má všetko.
Ja som dosť prísna a vyžadujem pravidlá. Nakoľko mám ešte mladšiu, ktorá vyžaduje tiež pozornosť nemôžem sa so staršou dohadovať hodinu kým ustúpi zo svojej požiadavky.

Pri mne vo veľa veciach vie, že nepochodí a tak skúša na muža. Nedá sa oklamať, zahovoriť. Absolútne si trvá stále na svojom a dokáže tak vyprovokovať, že strácame posledné nervy.

Tak, ako som už spomenula, prichádza dennodenne veľmi neskoro z práce a snaží sa jej všetko vyhovieť a tu nastáva problém. Dcéra sa mení akonáhle muž vchádza do bytu. Dostáva sladké, telefón, začne behať, škriekať, muž nemôže mladšiu chytiť.

Ja to chápem, chýba jej. Ale my sa hádame.cez víkend, keď sme spolu, robí jej otroka. Ona mu len hovorí, čo má robiť. Neprejde peši ani meter, čo chce byť len na rukách, je umienená, všetko si vydobíja, je maximálne neposlušná. A my len kričíme a hádame sa, lebo ja sa na to nemôžem pozerať.

Keď tu bola moja mama, čo je celkom dobrá kombinácia, lebo sa jej maximálne venuje, čo ona potrebuje, bola tiež katastrofa. Neustále robila mladšej zle, rozhadzovala veci, doslova útočila na mladšiu či vonku v kočíku alebo doma.

Nechápem, čo jej bolo. Hovoríme všetko päťdesiatkrát, na prvýkrát dcéra absolútne neposlúcha
Muž chce byť na jednej strane jej vo všetkom povoli na druhej, chce mať pokoj, takže jej dá telefón na ktorom by dokázala byť hodiny a opäť scény, keď ho má vrátiť späť..

Scény sú vtedy, keď má ísť spať, jesť, obliecť sa, umyť zuby proste skoro stále. A ja neviem ako ďalej.
Muž ma odmieta rešpektovať vo výchove a ona chce len jeho.

Podporu nemám ani v jeho rodine, pretože si aj svokra myslí, že je lepšie robiť do večera a zarobiť peniaze ale že je dcéra úplne pomýlená ju nezaujíma.

Dokonca schvaľuje telefóny, len aby podržala stranu synovi.

Dcéra sa nevie hrať proste nič v jeho blízkosti, je to čistá katastrofa. A on skáče ako ona píska. Keď chce hocičo, dostane to, len aby bola ticho. V obchode robí cirkus na ulici, keď ju nechce nosiť, v aute keď sa nechce pripútať.

Muž nemá v domácnosti žiadne povinnosti, absolútne všetko robím sama. Takže víkend vyzerá pri televízii na telefóne a dcéra len nosí hračky do obývačky a aj tak ostane nakoniec na telefóne, pretože on má pokoj.

Dcéra začína byť horšia, čím má okolo seba viac ľudí predvádza sa, skáče, presadzuje si len svoje. Muž jej nedokáže autoritatívne rozkázať .
Používa len, keď urobíš toto, kúpim ti toto, pôjdeme tam, dám ti telefón. A mňa už vôbec v jeho prítomnosti neberie. Dokonca sa mi vysmieva a mne to začína byť ľúto a neviem ako ďalej.

Muž to neprežíva ako ja. Vidí to tak, že ja, mám problém.
dohodli sme sa, že nebude mať sladké, lebo bez tak nechce potom riadne jesť a má ekzem. Keď nevidím, stále to porušuje. Povie mi, že čo mal robiť, že mu robila scény.

Rozmýšľala som, že keď budeme u svokrovcov, že sa urobím hluchá, slepá, ale nedá sa mi to.
Dcéra je potom ako odtrhnutá z reťaze. A ja som len tá, čo zakazuje. Pritom, aj telefón jej dám na chvíľu aj malú sladkosť, ale keď viem, že teda sa už pekne hrala, bola v škôlke, boli sme vonku a prišli neskôr domov a ja potrebujem postíhať niečo, tak dostane. Aj sladké, keď viem, že jedla.
Ale u muža to je naopak. Proste neviem ako ďalej a nám sa rúca vzťah.

veľmi sa hádame prostredníctvom nej, ako nás vyčerpáva.

Ako ja mám ku nej pristupovať prosím?

A ako muž?

Viem, že by sme mali byť jednotní, ale nejde to. Muž to proste nerešpektuje. A nechce ani meniť robotu.
Potom keď má toho dosť, tak sme už obaja agresívni a nevieme ako ďalej.
Aj teraz v noci vyšla z izby, že tatik poď spať. Uspáva ju už len on.

Proste je to v podstatne čistá katastrofa odkedy prišla mladšia na svet. Ja som jej dávala vždy minimálne pozornosť. Dojčená bola skoro do dvoch rokov, až som ostala tehotná a už som sa konečne chcela vyspať tak som ju odstavila, lebo bola na mne nonstop. Vtedy vyžadovala v podstatne len mňa a prítomnosť muža. Mala nás rada spolu povedala by som, že nepreferovala nikoho. Ale dokopy. S mojou mamou nechcela ísť dlho dobrovoľne sama von, ale keď už niekde boli že som odišla, bolo dobre. Ale neraz museli opäť prísť, lebo ma chcela a plakala. To bolo v podstatne ešte teraz, kým som bola tehotná. So svokrovcami tiež nie. Museli sme byť spolu s ňou, najlepšie dokopy, keď nie, ja som stačila. Ináč veľmi plakala, len my sme mohli utíšiť, veľmi bola na nás naviazaná. Teraz už nemá hocikde problém ostať kde je už ako tak zvyknutá, mimo domu ale ešte v noci nebola.

Dcéra je múdra, chápe všetko. Pekne rozpráva, zapadla do zahraničnej škôlky bez problémov, je nebojácna.
V škôlke poslušná, vážna, úplný opak. My máme 36 muž 40 rokov.

Čo nám odporúčate?

Za odpoveď ďakujem