Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho problému.
Môžte mi prakticky vysvetliť pojem "zrkadliť emócie"?
Moja skoro dvojročná dcéra je veľmi šikovná, učenlivá, má rada zvieratá a detičky. Na druhej strane je temperamentná a keď nie je "po jej", tak sa mi už viackrát stalo, že ide až do amoku. Jeduje sa, kope, rozhadzuje rukami. Vyslovene až sa zachádza ako vrieska od nesúhlasu.
Čakám kedy sa mi hodí o zem. Napr. to vzniká vtedy, keď ideme z ihriska, pričom sme tam už hodinku. Alebo uteká za detičkami a tie ju nechcú momentálne a ja ju chcem odlákať na inú zábavku.
Nie vždy, ale tento scenár sa začína opakovať a teda netrvám vždy na tom, že musí byt po mojom. Nejaké vysvetľovanie aj keď sa utíši nehrozí.
Je ešte maličká, ale toto by mohla chápať. Darmo rozprávam, že sa nemôže takto chovať a že ju detičky nebudú chcieť, lebo sa jej boja, keď kričí.
Ako zvládať tieto návaly zlosti, keď sa neurobí tak ako ona chce?
Ďakujem
Dobrý deň,
dcérka je relatívne malá, ale už je vo veku kedy je dobré začať pracovať s emóciami dieťaťa a učiť ho stratégie ako ich efektívne zvládať.
Je prirodzené, že keď sa niečo nedeje tak ako si dcérka želá, tak sa hnevá, zúri. Emócia ju prevalcuje a ona potrebuje tú frustráciu nejako zvládnuť a jej správanie je prostriedkom na jej zvládnutie. A toto je práve vhodný čas na prácu s emóciami, na ich zrkadlenie.
V praxi to znamená, že to, čo dcérka cíti, alebo to čo si myslíte, že cíti jej pomenujete. Príjmete to, pomenujete, intonáciou jej naznačte, že sa jej snažíte rozumieť, že vás zaujíma.
Pri tomto sa prepájajú hemisféry, dieťa sa upokojuje, buduje si slovnú zásobu v oblasti emócií, spája si telesný pocit s pomenovaním, buduje sa emocionálna inteligencia.
Navyše dieťa dostáva odkaz, že je prijímané, že na jeho emóciách záleží, že sú dôležité. A to je to najviac čo môžete dieťaťu dať. Nie je úlohou rodiča hnev zastaviť, určitá miera frustrácie je dôležitá, aby sa s ňou dieťa naučilo do budúcna vysporiadať.
Vysvetľovať skúšajte, aj nastavovať láskavo hranice. Dieťa tomu začne rozumieť.
Ak bude kričať na iné deti, odporúčate skôr skúsiť dať hranicu, že deti nie sú na kričanie. Ale ak je to jej prejav emócie a nikomu neubližuje, keď sa jej emóciu snažíte zastaviť, dávate jej najavo, že nie je dôležitá.
Večer si môžete prejsť tú situáciu a porozprávať sa o tom, dať jej nejaký nápad, stratégiu ako inak to zvládnuť. Dôležité je však ošetriť dcérku, jej pocity a emócie.
Pri nežiadúcom správaní nastavte hranicu.
Emóciu ale príjmite a pracujte s ňou.
Dieťa potrebuje prijatie a bezpečie. Komunikujte empaticky a pracujte s emóciami. Nastavujte hranice v troch krokoch. Popísanie situácie, prijatie emócie. Nastavenie hranice. Poskytnutie alternatívy. Ako časová hranica dobre funguje budík.
Dávajte jej na výber, skúste sa dohodnúť a jej rozhodnutie rešpektujte.
Venujte jej pozornosť a prejavujte jej lásku. Sledujte jej signály a napĺňajte jej potreby.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com