Dobrý deň,
môj 5,5 ročný syn je predškolák a v škôlke to je veľmi neposlušné dieťa. Podľa slov učiteľky je neposedný, chce byť stredobodom pozornosti. Je to vodca v triede (aj v negatívnych veciach). Vyrušuje, nebavia ho nejaké aktivity, robí so seba šaša. Rád sa predváza, stále rozpráva, spieva, vykrikuje, behá a skáče.
Na druhej strane je veľmi šikovný. Ako prvý sa naučí básničky, všetky piesne, rôzne hry na interaktívnej tabuli urobí bez problémov. Pri školských besiedkach sa aj trošku učiteľky na neho spoliehajú, že on to odspieva, odrecituje. Nehanbí sa, rad sa takto prezentuje.
Doma sa správa pekne, podľa mňa primerane svojmu veku. Problém mu robí len kolektív. Keď sme na ihrisku, kde je veľa detí, tak sa chce predvádzať, s každým sa hneď rozpráva.
Ja viem, že je ťažko takto hodnotiť dieťa. Ale zaujímal by ma váš názor, či môže mať nejaký psychický problém. Ako keby sa nevedol slušne správať v sociálnej skupine. Budúci rok bude prváčik, tak sa trochu obávam.
Aký je Váš názor a čo nám odporúčate?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Naozaj máte pravdu, že takto hodnotiť dieťa je veľmi náročné. Úlohu tu zohráva mnoho faktorov. Či má súrodenca, ako starého, ako fungujete doma, ako komunikujete, či sa v jeho živote neudiala nejaká zmena, ako prebehla adaptácia na škôlku, aké skúsenosti má a veľa iných.
Rozumiem, že vás synovo správanie znepokojuje a obávate sa ako to s ním bude do budúcna.
Faktom zostáva, že syn zrejme týmto správaním niečo sleduje, získava, napĺňa si nejakú potrebu. Je možné, že sa nudí a týmto štýlom s tým bojuje, poprípade môže byť, že potrebuje pozornosť a aj negatívna je lepšia ako žiadna. Aj na ihrisku možno hľadá pozornosť. Pátrať po potrebách dieťaťa je náročné, ale dôležité.
Skúste mu reflektovať situáciu aj emócie, poskytnúť empatickú reakciu. Zdá sa, že chceš, aby sa s tebou niekto hral. Tuším sa nudíš, atď. Skúste "hádať", pátrať.
Pýtajte sa či by ste mu vedeli nejako pomôcť vy, čo by potreboval.
Tiež citlivo, ale jasne nastavujte hranice. Čo sa deje v škôlke ovplyvniť nedokážete, ale toto môžete robiť doma, vonku. Ak má syn naplnené potreby inde, nemal by mať také silné nutkanie napĺňať ich v škole.
Spolupracujte so škôlkou. Skúste syna nenálepkovať, neoznačovať za toho zlého. Skôr mu dajte najavo, že sa mu snažíte rozumieť, že je pre vás dôležitý aj jeho názor, zrkadlite emócie, opisujte situáciu, spýtajte sa, či sa dalo niečo spraviť aj inak.
Ak by sa situácia nezlepšovala, skúste sa poradiť s odborníkom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com