Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom nášho 8 ročného syna. Od útleho veku je senzitívnejší, citlivo reaguje na podnety. Keď bol menší, tak sa ničoho nebál. Raz môj svokor omylom v synovej blízkosti hodil piráta a on sa veľmi zľakol. Odvtedy ostal ľaknutejší.
Teraz ako 8 ročný sa bojí ísť sám po schodoch v našom dome. Dom nie je veľký, ale do tmy nejde sám. Má problém si ísť po veci do miestnosti, v ktorej nikto nie je.
Keď mal asi 2 roky a spali sme u starkej, tak sa ma spýtal, kto je tamten ujo. Môj dedko bol v tom čase 13 rokov mŕtvy. Ja sama som mala zlý pocit, pretože v miestnosti ostala aj jeho skriňa so šatstvom a pukala, ako keď staré drevo puká v pravidelných intervaloch. Vtedy som nespala ani ja.
Sama mám neprijemný pocit aj vtedy, keď v našom dome ostanem sama s deťmi. Je možné, že syn tento spôsob strachu zdedil aj po mne?
Ďakujem za Váš názor a za odpoveď
Dobrý deň,
najnovšie výskumy naznačujú, že by strach mohol byť aj dedičný, ale ešte je to len v počiatkoch. Deti môžu mať strach aj naučený, odpozeraný.
Dedičnosť môže hrať rolu napríklad pri úzkostných poruchách, ktoré bývajú v detstve často zamieňané za osobnostné rysy.
Vo veku 8 rokov sú niektoré strachy prirodzené. Treba ich brať vážne a skúsiť ich pomôcť dieťaťu prekonať.
Ak máte pocit, že jej strach syna je už priveľký, iracionálny, že ho obmedzuje v každodennom živote a fungovaní, bolo by dobré odkonzultovať to s odborníkom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com