Dobrý deň,
moja dcérka mala v januári 2,5 roka a zhruba odvtedy ma veľmi trápi jedna vec. Dcérka mala odmalička veľký problém so spaním. Neurológ zhodnotil, že je úplne v poriadku, len ma temperamentnú povahu. Je veľmi čulá a potrebuje pre život mnoho podnetov.
Na zaspávanie potrebovala dudlík (cez deň vôbec nie). Asi do 6. mesiacov si ho nevedela sama držať v pusinke. Skúsili sme snáď všetky dostupné tvary a aj veľkosti. Takže ten, kto pri nej bol a uspával ju (ležala pritom vo svojej postieľke), musel jej rukou držať dudeľ v pusinke. Žiadne podopieranie vankúšom nepomohlo.
Ako dcérka rástla, začala vnímať tu dospelácku ruku. Postupne ju začala hladkať. Úplne si navykla spávať tak, že nás držala za ruku. Bez toho nezaspala. Pokojne ležala v postieľke, alebo vedľa jedného z nás a stačilo jej, že sme jej podali ruku.
Keď bola staršia, začala nám akoby stláčať prsty a vykrúcať ich. To bolo možno v 2 rokoch. Na to sme jej rázne povedali, že to je nepríjemné a bolí nás to. Ale úplne s tým neprestala. Navyše vždy tú ruku na zaspanie vyžadovala.
Mám ešte 1,5 ročnú dcérku a tej začala v tom januári veľmi silno stláčať rúčku a pritom zatínať zuby. Potom to začala robiť aj nám. Je fakt, že pred rokom začala staršia veľmi žiarliť. A je tiež odmalička veľmi temperamentná, impulzívna a emócie dáva najavo ako výbuch sopky - aj pozitívne, aj negatívne.
Trápi ma to stláčanie rúk, príde mi to už ako úchylka. Veľmi často to robí a pritom zatína zuby a robí divné grimasy. Inak je veľmi šikovná.
Je to spôsob vyrovnávania sa s emóciami?
Máme striktne zrušiť uspávanie s rukou a stále napomínať?
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď
Dobrý deň,
stláčanie rúčky, zatínanie pästí a zubov môže byť spojené s nahromadenými emóciami. Vytvárajte jej vnímavé a bezpečné prostredie, aby sa cítila slobodne pri prejavovaní emócií. Skúste jej ich zrkadliť, prijímať ich, učiť ju stratégie na ich spracovanie a zvládanie.
Sestra sa jej narodila vo veľmi citlivom období, je preto prirodzené, že žiarli a že všetky tie emócie potrebuje dať von. Začína aj tzv. obdobie vzdoru. Verím, že sa toho v nej odohráva veľa. Trávte s ňou veľa času, aby pociťovala čo najmenšiu zmenu. Ubezpečujte ju o vašej láske. Stále je maličká a všetko sa len učí.
Čo sa týka držania ruky pri zaspávaní, záleží od vás a vašej hranice.
Ak vám to je nepríjemné, môžete skúsiť interval skracovať, nahradiť to napríklad objatím, poprípade dať do ruky hračku. Môže byť však, že potrebuje blízkosť a toto jej prináša pocit bezpečia. Ak vás to bolí, dajte hranicu a poskytnite jej alternatívu.
Odporúčam veľa pracovať s emóciami a venovať dcérke maximum možného času.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com