Dobrý deň,
mám 11 ročného syna, s ktorým som začala navštevovať pedagogicko - psychologickú poradňu kvôli problémom s učením. Má podpriemerný intelekt a úzkosť.
Z dôvodu doriešenia integrácie nás pani pedagogička poslala k pedopsychiatrovi, kde mu doktor diagnostikoval úzkostnú poruchu a teda popriemerny intelekt, poruchu pozornosti. Od malinka má zo všetkého strach bez dôvodu.
Liipne na určitých svojich "rituáloch". Napríklad, že každý deň má nejakú obľúbenú hračku.
Pani pedagogička nám odporučila, aby mal nejakú aktivitu, nejaký šport. Tak sme ho minulý rok prihlásili na kanoistiku. Tam funguje sám za seba. Spočiatku chodil rád ale čím ďalej tým viac je to horšie.
Keď povieme, že ide na tréning chytí záchvat plaču. Nechce ísť, tvrdí že bolí ho brucho. Radšej obvolá všetkých kamarátov aby išli von. Robí cirkus dokým teda nevýjdeme z bytu a aj tam už je v pohode. Odtrénuje si svoje, čakáme ho tam. A to preto, aby sa nebál, že ho tam necháme. Vždy sa pýta,či tam budeme aj keď sa nikdy nestalo žeby na nás musel čakať.
Neviem, či to má zmysel vydržať a nútiť ho tam, keď vždy pre tréningom toto robí. Nechcem mu psychicky nejako zhoršiť stav, alebo ho nútením nejako deptať.
Na druhej strane neviem, či to nerobí aj trochu naschvál, že sa mu nechce.Deti tam majú super partiu len on sa stráni, tvrdí mi, že chce chodiť na iný krúžok.
Máme ho nútiť chodiť na krúžok?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
vidím, že pre synčeka chcete to najlepšie a snažíte sa, aby nemal dôvod na nejaké starosti.
Krúžky sú veľká téma. Mnoho detí tvrdí, že nechce ísť, na krúžku a po ňom sú potom šťastné že tam boli.
Ono vždy závisí od dôvodu, prečo vravia, že tam ísť nechcú a od intenzity a celkového prejavu nevôle. Môžu vymýšľať, avšak môže to v nich naozaj vzbudzovať strach, popr. majú iný dôvod.
Píšete, že syn plače, vraví, že ho bolí brucho. Skúša. Je to preto, že chce byť s vami? Naozaj mu na krúžku niečo vadí? Bojí sa? Nebaví ho to? Poprípade je to iracionálny strach/úzkosť? Niečo spojené s jeho diagnózou? Toto by bolo dobré sa dozvedieť.
Vzhľadom na synovu diagnózu by som to nepodcenila. Skúste sa o prejavoch detailnejšie porozprávať s lekármi synčeka, pýtajte sa na ich názor. Synovi zrkadlite emócie (vidím, že sa ti tam nechce ísť, tuším máš strach, tak sa ti tam nechce ísť, až ťa brucho rozbolelo), reflektujte situáciu.
Spýtajte sa ho kam by chodil radšej, skúste sa o tom celom rozprávať. Poprípade spravte nejakú dohodu, že ešte do konca kurzu bude tu a potom si môže vybrať niečo iné.
Ako však vravím, je dôležité ako sa prejavuje to, že tam nechce ísť. Nebolo by dobré vyvolávať v ňom úzkosť, ktorá by mu mohla uškodiť.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com