Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom nášho problému. Mamine bola diagnostikovaná akútna myoblastová leukémia.
Vždy mala a aj má všetku podporu rodiny. Robíme čo môžeme, ale odrazilo sa to na jej psychike. Je veľmi depresívna, negatívna, absolútne nebojuje, hoci sa jej stav a výsledky sa zlepšili. Neustále sa sťažuje na všetko.
Keď vidím iné pacientky, tak majú úplne iné nastavenie a vidno tam vôľu a optimizmus. Mama bola vždy najhorší možný pacient aj vtedy, keď išlo o nezávažné diagnózy. Teraz sa to prejavilo naplno.
Hneď sa opúšťa, nemá žiadny prah bolesti, pesimizmus, nezáujem o nič. Len to, že chce zomrieť. Nová vec je tá, že akoby jej robilo dobre, že sa trápime. Je krutá, panovačná a nepríjemná. Akoby nás za chorobu istým spôsobom trestala. Ide mi najmä o otca. Skutočne je už vyčerpaný najmä psychicky.
Vadí je nemocnica, vadia jej sestričky, spolupacientky. Vadí jej, keď prídeme na návštevu a vadí jej, keď neprídeme. Stratila záujem o vnúčatá a všetko dianie.
Dokonca aj keď sa má lepšie, tvrdi, že sa lepšie nemá. Na ďalší deň povie, že predchádzajúci deň sa mala lepšie. Tvrdí, že nemôže spávať, ale podľa sestričiek a spolupacientiek spí stále.
Ako zlepšiť mamine správanie?
Ako ju dostať z tohto marazmu?
Bola za ňou v nemocnici aj psychologička a prvý raz sa s ňou nechcela rozprávať. Lebo nemala náladu. Druhý raz to nemalo žiadny efekt. Keď bola 2 týždne doma. Bolo to o niečo lepšie.
Momentálne je opäť kvôli liečbe na cca 2 týždne v nemocnici. Problém je, že keďže sa psychicky úplne opustila, tak skoro úplne odmieta jesť. Následne ani liečba nemôže priniesť želané výsledky, ani jej predĺžiť život a zvýšiť jeho kvalitu. Fyzicky na tom je asi tak, že sa cíti slabá a unavená. Má lepšie a horšie dni. Psychicky je na tom ale strašne.
Ako jej môžem pomôcť?
Berie aj nejaké antidepresíva, ktoré jej predpísali v nemocnici.
Ďakujem
Dobrý deň,
ocitli ste sa v naozaj náročnej situácii aj pre vašu mamu, aj pre vás a okolie. Z toho čo opisujete sa vaša mama skutočne javí depresívne ladená. Zrejme sa trápi a veľmi ťažko zvláda novú situáciu, ťažko sa s ňou vyrovnáva. Je to z časti prirodzené.
Čo môžete spraviť vy, je byť tam pre ňu, prijať ju, aj jej emócie, byť jej dobrou poslucháčkou, skúsiť ju podnietiť k rozhovoru. Skúste jej dať nejakú vyhliadku, do budúcna, hoc aj na ďalší deň, povedať jej, že síce sa teraz zrejme necíti dobre, ale že ste tu pre ňu a že ste pripravení jej pomôcť, ak je to vo vašich silách. Ak viete o niečom čo robila rada, má rada, môžete jej skúsiť toto nejako zabezpečiť.
Môžete sa jej skúsiť spýtať či jej viete nejako pomôcť, čo by potrebovala, čo by ste pre ňu vedeli spraviť.
Môžete jej povedať ako situáciu vidíte vy, vyjadriť svoje obavy.
Buďte jej oporou, ponúknite jej, že ak treba, pôjdete s ňou kam bude treba, budete po jej boku.
Myslím si, že navštíviť odborníka, skúsiť na tom trvať, by tu bolo namieste. Môžete sa skúsiť poradiť v nemocnice, takéto prípady tam zrejme majú často. Samozrejme, mamu nedonútite, ak nebude chcieť. Rozhoduje sa sama za seba, ak sa rozhodla vzdať, je veľmi ťažko presvedčiť o opaku. Preto si myslím, že intervencia je potrebná.
Strážte si aj vy svoje hranice. Rozumiem, že mame chcete pomôcť, že vás jej stav trápi, ťažko sa vám na to pozerá, ale nezabúdajte aj na seba a na svoje limity. Ošetrite aj seba, aby ste do toho nespadli prihlboko.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com